Pred troma rokmi som sa do hlavného mesta Anglicka prišiel pozrieť ako turista. Prišla eufória, sklamanie a postupné zamilovanie. Boli to tri pekné Slovenky a mne chýbal ostatok krásneho Slovenska. Chýbalo mi vedomie, že domov to predsa nie je až tak ďaleko. Bolo!
Nestačili ani časté párty a iné zábavky, kde bola účasť tvorená v priemere 60 % Slovákočesi + 39 % ostatok sveta (jedno percento boli čudáci, ktorých neviem definovať, ale vždy sa nejakí našli). Život je však zmena a zmena prišla. S Európskou úniou. Tú som ja pocítil nasledovne:
* Žiadne víza. Vždy som závidel ľuďom, čo si prefičali cez kontrolu na letisku bez zastavenia a vypisovania rôznych tlačív. Zrazu som s nimi, usmievam sa pri pohľade do minulosti, keď som stál v rade a čakal...
* Už lietame Londýn - Bratislava a ja nemusím cestovať do Prahy alebo Viedne. To by mi až tak neprekážalo, ale aj viacerí z tých, čo sa tlačili v autobusoch vyše 24 hodín už volia lietadlo a ja sa teším za nich.
* Práca sa naozaj dá zohnať. Nie je to jednoduché a je tu veľa a ešte viac ľudí mladých, perspektívnych... ale kto hľadal prácu predtým a teraz, vidí rozdiel. Jedna malá zmena v odpovedi na otázku "Where you from?" to až tak neuľahčuje, ale správanie toho, kto vám tú otázku položí, je po odpovedi zásadne iné, zrazu ľudskejšie.
* Máme tu dva oficiálne slovenské puby, slovenský obchod, jedenkrát mesačne veľkú diskotéku (King's Cross) a každú nedeľu menšiu (Covent Garden). Máme každoročné sledovanie hokeja v puboch, veľa iných, menších alebo väčších koncertov, akcií. Je tu viac ľudí, je viac možností..
Mohol by som pokračovať. Aj za vymenované maličkosti som však vďačný a žiaden (euro)skeptik ma nepresvedčí, že nemajú zmysel.
stefanatny.blog.sme.sk
Autor: BRANKO ŠTEFANATNÝ
