Predčasné voľby majú byť zázračným liekom, ktorý vylieči chudobnú Bolíviu. Rozzúreným indiánskym obyvateľom protestujúcim od polovice mája v uliciach La Paz to sľúbil nový dočasný prezident Eduard Rodríguez. Je tretím prezidentom Bolívie v priebehu dvoch rokov.

Šéf Najvyššieho súdu sa stal prezidentom automaticky. Kongres totiž vo štvrtok prijal demisiu Carlosa Mesu. Pred zopár mesiacmi jeho demisiu ešte odmietol, teraz už neváhal. Tesne predtým si zrážky policajtov s demonštrantmi vyžiadali prvú obeť. O život prišiel 52-ročný šéf militantnej skupiny baníkov Coro Mayata.

Bývalý televízny komentátor Mesa vydržal v prezidentskom paláci len 20 mesiacov. Aj on sa dostal na svoj post po indiánskych protestoch. "Želám môjmu nástupcovi veľa úspechov. Teraz môže krajinu vrátiť do normálu."

Po Mesovi mal prezidentské kreslo obsadiť šéf Senátu alebo dolnej komory parlamentu. Dav oboch politikov nenávidí, a preto krajinu do volieb povedie Rodríguez (49), rešpektovaný sudca, ktorý vyštudoval na Harvarde. Po vypršaní mandátu sa chce podľa AP znovu vrátiť do justície.

Po polnoci, krátko po prevzatí právomocí, Rodríguez sľúbil, že čoskoro zvolá ústavné zhromaždenie, ktoré by malo diskutovať o požiadavkách pôvodného obyvateľstva, ako aj bohatých provincií na čele so Santa Cruz, ktorá na august vypísala referendum o širšej autonómii. Nové voľby musí vypísať do 180 dní.

V miliónovom La Paze začali demonštranti v uliciach tancovať, informovala agentúra AP. Pozorovatelia sú v prognózach opatrní. Ak v najbližších voľbách zvíťazí opozičný líder a pestovateľ koky Evo Moráles, andský národ sa môže s jeho ultraľavicovým pohľadom na svet veľmi rýchlo dostať do izolácie. Populista Moráles sľubuje presne to, o čom chudobné obyvateľstvo sníva - zoštátnenie ropného a plynárenského priemyslu a viac právomocí pre pôvodných Indiánov. Tí posledné týždne pritvrdili a blokádami zapríčinili nedostatok a vysoké ceny pohonných látok, ako aj prázdne regály v potravinách.