|
foto |
Dáša je prváčka na gymnáziu a prežíva prvú veľkú lásku. Začala chodiť s chlapcom z ich školy, ale tým sa začala vzďaľovať od svojej najlepšej kamarátky, s ktorou sa priatelí od škôlky. Spočiatku chodili von v trojici, ale Dášinmu chlapcovi to už začalo prekážať. Aj Dáša by však bola radšej, keby mohli byť viac sami. Kamarátku už aj spolužiačky v triede vysmiali, že im chodí "svietiť". Teraz sa bývalé veľké kamarátky takmer nerozprávajú a Dášu to začína trápiť. Chcela by to nejako urovnať, ale nevie, ako sa má rozdeliť medzi kamarátku a priateľa.
Internetových čitateľov sme sa spýtali, či boli niekedy v podobnej situácii a mali niekedy strach, že stratia kamaráta či kamarátku kvôli partnerovi. Čo by Dáši poradili?
§ § §
Nech sa na chalana vykašle, baby to aj tak nepotrebujú, za chvíľu sa pohádajú a v živote ich bude mať ešte veľa. Kamarátku zo škôlky nezíska len tak na každom rohu.
§ § §
Moja skúsenosť: Deväť z desiatich ženských kamarátstiev sa rozpadne, ak sa obom zapáči jeden chlap. A prípad zamilovanej priateľky - v prvých týždňoch ju treba nechať tak, aj tak je dočasne nesvojprávna.
§ § §
Ako sa má rozdeliť medzi priateľku a "partnera"? Ja som nevedel, že v štrnástich si už dievčatá vyberajú PARTNEROV. Minimálne ten "partner" to tak pravdepodobne neberie :-)
§ § §
Myslím si , že by Dáška nemala odhodiť starú priateľku zo škôlky . Je pravdou, že ona na ňu žiarli, Dáša je šťastná, že má chalana, ale príliš mladá na to, aby to bol posledný vzťah, ktorý by mala prežiť. Poznám skutočný príbeh - Hela a Anna boli tiež spolužiačky, spolu sedávali v lavici. Do Hely sa zaľúbil Milan. Hela ho zbožňovala a takmer mu ležiavala pri nohách. Anna sa jej vysmievala, odhovárala ju, aby toľko na ňom nevisela, aby ho nechala vydýchnuť si. Potom prišli uhoľné prázdniny. Bolo to v 3. ročníku na gympli a Anna mohla ísť na lyžovačku, lenže Helu rodičia nechceli pustiť, aby sa jej s Milanom nič zlé neprihodilo. Nuž prihodilo sa - Anne a Milanovi. Bola svadba a na jeseň v 4. ročníku sa im narodila dcérka. Dlho šťastní neboli. Po troch rokoch sa rozviedli. Za krátky čas sa Milan vrátil k Hele a už dve desiatky rokov vychovávajú svoje detičky. V ich srdciach však zostala jazva a pri každom našom pomaturitnom stretnutí, už päťkrát, zostávajú prázdne dve stoličky - Hely a Milana.
§ § §
Podľa mňa každé "priateľstvo" dievčat nad 15 rokov je iba núdzovým riešením počas čakania na nejakého chlapca (aby bolo s kým ísť von). Chlapec sa našiel, núdzové riešenie nie je potrebné. Nech si z toho nič nerobí, rovnako by to dopadlo, ak by bola v hľadaní úspešnejšia kamoška. Tá teraz nemá s kým chodiť von, a tak je nervózna. Po čase si nájde novú (rovnako postihnutú) kamošku alebo zbalí iného spolužiaka (je čas výletov).
§ § §
No tak to sú skutočne problémy. Nech si píše denníček a nevylieva sa tu so svojimi nesmiernymi problémami. Keď na to človek pozerá z nadhľadu, pripadá mu, že je to problém na úrovni "ten zlý chlapec mi na pieskovisku zobral kýbliček, milý ujo psychológ, čo mám robiť?"
§ § §
Nebuďme cynickí. Títo ľudia to ako problém skutočne berú. V pätnástich prežívajú veci, ktoré sú modelom dospelého sveta. A my, dospelí, vieme, že partnerstvo nemôže pohlcovať človeka natoľko, že stratí identitu, svoje vlastné vzťahy a podobne. Inak povedané - že neznamená vlastníctvo. Samozrejme, cesta k tomuto pochopeniu je tŕnistá a chlapec to asi nepochopí. Nevadí, bude iný, partneri sa menia, priatelia zostávajú.
§ § §
Spomínam si, že som v približne rovnakom veku zažila čosi podobné. Mala som prvú lásku a všade s nami chodila moja najlepšia kamarátka. Najprv nám to nevadilo, potom už aj trochu áno, ale ona bola taká zábavná, že sme to vždy nejako predýchali. Dokonca sama seba nazývala brzdou, ale nevedela odolať tomu, aby sa na nás neprilepila. A, napokon, niekedy to bola aj dobrá zámienka pred rodičmi, aby ma pustili von. Tento príbeh má dve pointy: Keď som sa s priateľom rozišla (nie kvôli nej), priznala sa mi, že sa páčil aj jej a za mňa jej bolo veľmi ľúto, že to takto dopadlo. S kamarátkou sa pravidelne stretávame dodnes, už aj s rodinami. Čo sa týka mojej vtedajšej lásky, už sa ani nepamätám, ako sa volal priezviskom.
