Absolventi sú rôzni ľudia s rôznymi ambíciami, niektorí sa pustia na cestu voľnej tvorby, iní zostanú pri práci na úžitkových návrhoch. "Nie všetci, čo skončili túto školu, sa venujú výtvarnej tvorbe," hovorí Vladimír Kordoš. "Mohli tu však dostať solídny základ po remeselnej aj invenčnej stránke a stať sa dobrým 'stredným kádrom'. "
"Aj takéto veci v našich ateliéroch nájdete," hovorí akademický maliar Marián Meško. Počas našej návštevy povyberal zo skladov celú sériu takzvaných humorných návrhov. "Výborný maskot pre železiarstvo, nie?"
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Šurka, Šupka, Šuvka a mnoho ďalších mien mala legendárna bratislavská škola, ktorá dnes nesie názov Škola úžitkového výtvarníctva. Z jej lavíc vyšlo niekoľko generácií ľudí, ktorí sa uplatnili vo výtvarnom umení aj v iných odborných či umeleckých smeroch - Albín Brunovský, Milan Sládek, Juraj Herz, Juraj Jakubisko, Jozef Jankovič, Jozef Bednárik, Zdena Studenková, Aleš Votava a mnohí ďalší. V tomto roku sa škola rozhodla svoje sedemdesiate piate výročie vzniku veľkolepo osláviť.
Stopy avantgardy
Maturitná atmosféra doznieva, inštalujú sa prvé výstavné objekty. Škola chce verejnosti výstavou priblížiť svoju históriu. Predovšetkým odkaz svojej predchodkyne, Školy umeleckých remesiel, hovorovo ŠUR-ky, ktorá v Bratislave vznikla v roku 1928.
Stalo sa tak z iniciatívy Josefa Vydru, českého historika a teoretika ľudového umenia, významného etnografa a pedagóga, o ktorom sa u nás doteraz vedelo veľmi málo. Na Slovensko prišiel v roku 1919, robil rozsiahle národopisné výskumy, vyučoval na pedagogickej fakulte a na VŠMU v Bratislave, neskôr pôsobil v Brne a v Olomouci, bol čestným členom The Art Teachers Build v Londýne. Vďaka spolupráci s vtedajšími renomovanými európskymi aj domácimi osobnosťami sa Vydrovi u nás podarilo nadviazať na vtedajšie trendy, vychádzajúce z nemeckého avantgardného Bauhausu. Škola sa stala inšpiratívnym umeleckým centrom európskeho formátu.
Škola plná farieb
Prvé priestory dostala ŠUR-ka, neskôr škola umeleckého priemyslu a dnes výtvarníctva, vo funkcionalistickej budove na Vazovovej ulici v Bratislave. Potom sa usadila v historickej budove na Palisádoch, odkiaľ sa pred piatimi rokmi presťahovala do budovy mimo centra. Na nové priestory si ľudia dlho zvykali. Dnes žiaci a učitelia dokazujú, že nie sú o nič menej inšpiratívne, než tie predtým.
Okolo budovy obklopenej zeleným trávnikom sa vyníma zopár žiackych prác. V budove nachádzame tých najvernejších, ktorí sa práve pustili do inštalovania výstavy spojenej s oslavou jubilea školy. Chodby aj učebne zdobia diela a žiacke návrhy od výmyslu sveta. Spleť poschodí, ateliérov a výtvarných oddelení zdolávame v sprievode akademického maliara Vladimíra Kordoša. "Som na škole už tak dlho, že je zo mňa inventár," hovorí s úsmevom výtvarník, ktorý tu pôsobí od roku 1974 a vedie ateliér grafickej tvorby.
Koľko šupiek treba
"ŠUR-ka je nielen podhubím našej školy, ovplyvnila smerovanie celého slovenského výtvarného umenia. Za desať rokov, počas ktorých existovala, vytvorila veľmi solídny základ, na ktorom sa - napriek deformácii školy v päťdesiatych rokoch - snažíme stavať," hovorí Vladimír Kordoš.
Dnešná škola umeleckého výtvarníctva, ktorá od roku 1994 nesie meno Josefa Vydru, prešla mnohými vývojovými fázami. Stále tu však fungovala oáza slobodného myslenia. Pedagógovia tvrdia, že ani počas totalitných čias nemali pocit, že by niečo museli alebo nesmeli. Paradoxné je, že najťažšie obdobie prišlo po roku 1989. Objavili sa existenčné problémy, dokonca hrozilo, že škola zanikne. "Namiesto troch umeleckých priemysloviek na Slovensku, ktoré boli dovtedy v Kremnici, Košiciach a Bratislave, ich zrazu bolo tridsaťdva," hovorí Kordoš. "Všetky sa mali riadiť rovnakými pravidlami, akurát naša nemala dostávať finančné prostriedky na žiakov. Mysleli sme si, že za nás bude hovoriť kvalita, ale ukázalo sa, že nie. Stále chýba kvalitná inšpekcia a akreditácia, ktorá by školy mohla rozdielne hodnotiť a rozdeliť do kvalitatívnych kategórií."
***
Nebyť výstavy, ktorú škola usporadúva v týchto dňoch, dodnes by sa neobjavili dokumenty, ktoré o minulosti školy všeličo prezrádzajú. Výstavu sa chystajú obohatiť svojimi dielami aj dávni absolventi školy. Svojou návštevou a dielom ju poctí aj najstarší žijúci absolvent, 92-ročný profesor Jozef Moreň.
