Washington hovorí, že Belehrad konečne začal spolupracovať s tribunálom v Haagu a čoskoro dostane aj Mladiča

Spojené štáty včera oznámili, že Srbsko a Čierna Hora znovu dostane americkú pomoc. Belehradu dajú desať miliónov dolárov. V srbskej metropole to povedal námestník amerického ministerstva zahraničných vecí Nicholas Burns.

Washington pozastavil svoju pomoc na začiatku roka. Krajina podľa neho nedostatočne spolupracovala s medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu v Haagu. Po pár mesiacoch sa vláda Vojislava Koštunicu rozhýbala a začala úspešne presviedčať srbských generálov, aby sa dobrovoľne vzdali haagskemu tribunálu.

Symbolickou odmenou za tento posun je teraz obnovenie americkej finančnej pomoci. "Symbolika gesta výrazne prevyšuje výšku sumy, presne ako to bolo, keď v januári pomoc prerušili," napísala agentúra Reuters.

Od začiatku roka sa Haagu dobrovoľne vydalo 15 Srbov. Viacerých z nich neskôr dočasne prepustili na slobodu. Včera tak urobili v prípade bývalého vrchného veliteľa srbskej armády Momčila Perišiča.

Za sériou dobrovoľných vzdaní sa bývalých vojenských pohlavárov je podľa srbských médií práve prísľub srbskej vlády, že ich budú súdiť na slobode, ako aj finančné výhody.

Burns včera dokonca na tlačovej konferencii povedal, že čas ukrývajúceho sa generála Ratka Mladiča sa kráti. "Mám z diskusií v Belehrade silný dojem, že vláda pracuje veľmi seriózne pri hľadaní Mladiča a je tu úprimná snaha o jeho chytenie alebo dobrovoľné vydanie sa Haagu," povedal Burns. "Sme presvedčení, že jeho dni v relatívnej slobode sú spočítané."

Srbský časopis Evropa zase napísal, že vláda už dva týždne za pomoci ruskej tajnej služby tajne rokuje s Mladičom. Belehrad to však poprel. Podľa magazínu má Mladič vážne zdravotné problémy s obličkami a nedávno mal krvácanie do žalúdka.

Mladič velil v rokoch 1992 až 1995 armáde bosnianskych Srbov. Po masakre v Srebrenici je spolu s bývalým prezidentom bosnianskych Srbov Radovanom Karadžičom na úteku. Obaja sú obvinení z genocídy a vojnových zločinov.

Hlavná žalobkyňa haagskeho tribunálu Carla del Ponteová by rada Mladiča videla v Haagu ešte pred 11. júlom, keď si svet pripomenie desať rokov od masakry v Srebrenici, pri ktorej zahynulo takmer 8-tisíc bosnianskych moslimov.

Neschopnosť Belehradu dolapiť ich vníma Západ ako kritickú prekážku v spolupráci. Vydanie Mladiča aj Karadžiča a ďalších podozrivých z vojnových zločinov je napríklad podmienkou vstupu Srbska do Európskej únie. Pre problematickú spoluprácu s Haagom a nevydanie generála Anteho Gotovinu únia pozastavila rozhovory s Chorvátskom.