Ivan Kadlečík (vľavo) a Pavel Hrúz na banskobystrickom literárnom podujatí. Ďalší z jeho účastníkov Kornel Földvári (vzadu) ich prirovnal k nosičom ohňa z dávnych čias jaskýň a mamutov. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK |
kde Bagala vyzdvihol Ivana Kadlečíka.
V Bystrici už všetkých očakával Pavel Hrúz. Nájazdu dvoch spisovateľov - autorov kníh a dvoch krstných otcov sa Divadlo na Rázcestí ani nepokúsilo odolávať a odovzdalo sa im s otvorenou náručou, bez boja. Všetko bolo pripravené na scénické čítanie a krst kníh autorov, ktorí to do hlavného mesta majú ďaleko - Kadlečíkovej Žiť sa dá len autobiograficky a Hrúzovho Okultizmu.
Seansa s osudnými knihami, ako tentoraz tvorcovia divadla dramatizáciu textov nazvali, vyzerala, ako sa patrí - karty, sviečky, čosi vodky, vína a túžba písať. Tak, ako sa prelínali životy týchto dvoch autorov, prelínali sa aj jednotlivé scény, Kadlečíkova pracovňa plná organovej hudby a neodmysliteľných cigariet s posedením pri stole v krčme, kde spoločne sedávali a debatovali pri tvorbe časopisu.
"Matičné čítanie vzniklo v októbri 1968, namiesto toho, aby sme kolaborovali. Ignorovali sme fakt, že by sa mal šesťdesiaty ôsmy skončiť," povedal pre SME Hrúz. Kadlečík si dnes vie predstaviť, že by výrobu časopisu nazval adrenalínovým športom. Čítali ho však aj v Čechách a podarilo sa doň prepašovať aj niekoľko Vaculíkových textov.
Začiatkom sedemdesiatych rokov redakciu rozprášili a každý šiel svojou cestou. Kadlečík sa utiahol do Pukanca a Hrúz do Banskej Bystrice. Obaja samotári, priatelia a krstní otcovia svojich detí, dnes držitelia Ceny Dominika Tatarku, do roku 1989 oficiálne nemohli písať a predsa nemohli nepísať. Texty, ktoré počas vyše dvadsaťročia napísali a ktoré vychádzali v samizdatoch, oficiálne však mohli uzrieť svetlo sveta až po roku 1989.
Kadlečíkovi v reedícii vychádzajú teraz na pokračovanie, tento rok vyjde v LCA desiata kniha. A reedíciou je vlastne aj vydanie zbierky poviedok Okultizmus. Prvýkrát vyšla v roku 1968 a hoci si podnes Hrúz myslí, že je tam "priveľa slov", do textu nezasahoval a kniha vyšla presne tak ako pred vyše troma desaťročiami. Podľa kritikov dôsledne komponovaná zbierka próz, pospájaná úvodnými citátmi z okultných vied, má však "kult" už v samotnom názve.
"Dobrá kniha ešte žije!" potešil sa Tomáš Janovic počas krstu, ktorý nasledoval po predstavení. "Počuli ste ten cveng?" spýtal sa na záver Kornel Földvári. Štrngalo sa knihami.