U mnohých hráčov sa dnes nevyhnutne spája predstava kvalitnej hry s jej grafickými vymoženosťami. Fascinácia možnosťami moderných technológií celkom zatienila fakt, že podstatou každej hry je zábava a tá nie je určovaná len stupňom realizmu textúr a polygónových objektov. Hry sa totiž skladajú z viacerých zložiek (zvuk, hudba, ovládanie, úroveň umelej inteligencie, príbeh), ktoré musia byť v rovnováhe. Niekedy však stačí aj niekoľko originálnych nápadov a herná "bomba" je na svete!
Dotýkať sa je dovolené
Absolútnou špičkou vo vymýšľaní neošúchaných nápadov sú herní dizajnéri z krajiny vychádzajúceho slnka. Niektoré japonské tituly sa práve z tohto dôvodu neexportujú do západných krajín - vychádza sa z opodstatnenej obavy, že napríklad Európske publikum by sa s takým simulátorom života komára stotožnilo len ťažko... Najnovší hit pre novú hernú konzolu "do ruky" - Nintendo DS - však už dorazil aj do našich končín. Wario Ware Touched! je kolekciou 180 minihier, ktoré prechádzate postupne za sebou za účelom získať čo najvyšší počet bodov. Treba pripomenúť, že Nintendo DS má dve obrazovky, z ktorých spodná je dotyková, takže po celý čas budete využívať práve jej prednosti. Wario Ware Touched! sa ovláda prostredníctvom špeciálneho pera (stylusu), ktorým plníte programom určované úlohy. Minimalistický príbeh vás postupne zoznámi s rôznymi pestrofarebnými postavičkami z fiktívneho mesta, ktoré vám zároveň odhalia nové úrovne a typy hier. Väčšinou tu prídu k využitiu rýchle reflexy, veď na podnety treba reagovať do obmedzeného časového limitu, čím sa celá záležitosť značne komplikuje. Napríklad budete utierať prechladnutej japonskej dievčine nos, čo si vyžaduje zručnosť, rýchlosť a tak trochu aj pevné nervy. Alebo musíte drzým muchám zabrániť, aby "nezničili" sklo dotykovej obrazovky. Stačí správne ťuknúť stylusom a hmyz poputuje k zemi. Ak sa netrafíte, na displeji pribudne fiktívna ryha. Celá hra pritom disponuje len jednoduchou 2D grafikou! Žiadne vizuálne ohňostroje sa teda nekonajú, ide len o číru radosť z objavovania dieťaťa v nás. Na uletených nápadoch sa však pobaví aj dospelý - stylusom totiž budete aj
strieľať mafiánov, či brániť vesmír pred agresívnymi mimozemšťanmi. Behačka Super Mario 64 DS zas ponúka ovládanie postavičky priamo prstom, ktorého trením na dotykovej obrazovke sa pohybuje hlavná postava na druhom displeji. A tým máte celú hru doslova "pod palcom".
Keď hlas je "joystick"
V hre Wario Ware Touched! však využijete aj mikrofón, zabudovaný priamo v konzole Nintendo DS. Jeden level je napríklad o obyčajnom fúkaní vzduchu, ktorého inetnzitou určujete dráhu letu padajúcej púpavy. Tá má pristáť na trávnatej plošine, lenže v ceste jej stojí kŕdeľ husí a rozbúrené more... Na inom mieste zas musíte šepkať do uška svojej milej dovtedy, až sa začervená - a máte vyhrané!
Na hernú konzolu Playstation2 tiež existuje niekoľko hier ovládaných prostredníctvom hlasu. V akčnom trháku z vojnového prostredia Socom II rozkazujete svojim armádnym kolegom prostredníctvom špeciálneho headsetu - slúchadiel a mikrofónu. Umožňuje to lepšie precítiť atmosféru bojov a intenzívnejšie sa ponoriť do simulovaného sveta. Podobne je to s dnes už kultovými "party hrami" Singstar a Singstar 2. Oba tituly sú vlastne profesionálne spracovaným domácim karaoke pre Playstation2, kde ide o vybudovanie si reputácie profesionálneho speváka. Takže sa pohybujete v rôznych kluboch a pomocou externého mikrofónu spievate na dôležitých akciách. Na výber je v oboch dieloch hry množstvo piesní súčasnej populárnej hudby (od Avril Lavigne, Dido, Destniny's Child a pod.), ale nájdu sa aj známe evergreeny (Elvis). Program vás po prebehnutí pôvodného videoklipu a vášho speváckeho výkonu ohodnotí patričným bodovým skóre, od ktorého závisí napríklad záujem virtuálnych hudobných vydavateľstiev. Ale keď vám to s triafaním sa do správnej tóniny ide aj o niečo horšie, nezúfajte - na dobrej silvestrovskej zábave to aj tak nikomu nebude prekážať...
Simulátor zločinca a filmové triky
Ďalšími originálnymi titulmi na Playstation2 sú simulátor zločinca GTA: San Andreas a akčná plošinovka Viewtiful Joe. GTA: San Andreas celkom redefinuje význam slova hra - vaša postava si totiž užíva obrovskú voľnosť, takže s ňou môžete namiesto plnenia programátormi predvolených misií len tak blúdiť po rozľahlom meste a užívať si virtuálny život. Jednoducho niekoho vyplašíte zbraňou, "požičiate" si jeho auto a hurá do najbližšieho tetovacieho salónu. Potom zabehnete ešte na pizzu a vo štvrti susedného gangu spravíte na dobre viditeľných stenách zopár vašich graffiti značiek. Vzápätí navštívite posilňovňu (hrdina dokonca priberá na váhe, ak sa málo pohybuje!) a obchod so šatstvom, kde si zmeníte imidž na nepoznanie. Môžete si však aj zaplávať v neďalekom jazere, či len tak sa bicyklovať po uliciach. Hrať sa na skutočný život je prosto skvelé!
Viewtiful Joe sa od ostatných titulov líši najmä v tom, že stavia na klasickej dvojrozmernej grafike a priamočiarom postupe v hre. Jeho originalita však spočíva v tom, že hlavný protagonista Joe je hneď v úvode vtiahnutý do plátna v kine a od tej chvíle sa dostáva do akčného filmu ako jeho ústredná postava. Joe však na rozdiel od bežných filmových postáv dokáže s týmto médiom manipulovať - takže ak chce zvýšiť účinok vybuchujúcej bomby, spomalí čas, keď sa potrebuje niekam rýchlo dostať, všetko sa zrýchli. Dokonca pre lepšie mierenie si môže nepriateľov aj opticky priblížiť ("nazoomovať"). Týmito možnosťami sa otvárajú neopozerané cesty riešenia prítomných logických problémov, ale aj likvidácie digitálnych zločincov.
Počítačové hry stagnujú
Momentálne vývinové tendencie herného priemyslu na osobné počítače ukazujú prstom na internet, ako zdroj netušených možností v rámci nových herných zážitkov. Budúcnosť PC hier by mohla spočívať v on-line hraní, ktoré v zahraničí už dnes slávi veľké úspechy. Predsa len hrať so živými ľuďmi je niečo iné, ako naháňať po obrazovke strojom riadené bábky. Inak sú totiž počítačové hry v štádiu stagnácie - originálne, nápaditosťou revolučné tituly sa na tejto platforme objavujú už len zriedka. O rozruch sa síce postarali hity ako Sims, NFS: Underground, Doom III, či Half Life 2 a pár ďalších, no okrem nich sa väčšina dnešných PC hier skladá z overených ingrediencií, ktoré neprekvapia a ešte majú aj krátku trvanlivosť. Skúsenému hráčovi nedajú nič nové a svojou hrateľnosťou sa ani len nedokážu priblížiť produktom zlatej konzolovej éry, kedy o prvenstvo na trhu zápasili šestnásť bitové "skrinky" od firiem Sega a Nintendo. Maximalistická grafika ani profesionálne hudobné aranžmá jednoducho nedokážu zabaviť tak, ako jediný originálny herný koncept. Opájanie sa "dokonalou" vizualitou a ozvučením totiž rýchlo prestane baviť. Vyzerá to tak, že vody počítačového hrania sa nateraz ustálili v opojení grafickými možnosťami výkonných hardvérových konfigurácií. Lenže kým bude výrobe PC hier diktovať démon priemernosti, prejdú nároční hráči na konzolové alternatívy. Tam sa zaručene nedostatku invencie a odvahy použiť ju báť nemusia. n
