Otto Novitzky,
architekt, otec Romana Novitzkého
Bol váš syn niekedy problémovým dieťaťom?
Nebol problémové dieťa, naopak, správal sa nezvyčajne dobre. Dokonca súril a pomáhal obliekať do školy staršieho brata. Možno bol až priveľmi puntičkár.
Kedy ste si všimli, že začína inklinovať k baletu?
Vôbec som si to nevšimol. Vybrali ho v škole a zavolali nám, žeby mohol urobiť prijímacie skúšky na tanečné konzervatórium. Povedali sme si, prečo nie. Až v druhom ročníku sa nám zdalo, že ho to chytilo a tanec berie dôkladne.
Po kom to má?
Ani ja nie som pohybový antitalent. Nemal som problémy v tanečnej. Takže neskromne si môžem myslieť, že po rodičoch.
Čo na ňom najviac oceňujete?
Je neskutočne usilovný. Obdivujem ho a myslím si, že občas preháňa.
V čom ste si podobní?
Obaja sme zodpovední a všetko analyzujeme. Roman veci doťahuje ešte ďalej, ako ja.
V čom úplne odlišní?
Dosť sme spolu športovali, chodievali sme sa bicyklovať, plávať, na kultúru. Odlišní sme hádam iba generačne. Veď Roman ešte stále dospieva.
Za čo ste svojho syna najviac chválili?
Vždy, keď splnil to, čo sľúbil.
Rozprávali ste mu rozprávky?
Väčšinou ich mal od manželky. Chodieval som však s oboma synmi na dopoludňajšie detské divadelné predstavenia.
Čo myslíte, že by vám syn mohol vyčítať?
Že som niekedy nedodržal to, čo sme si sľúbili. Nič zásadné mi však neprichádza na rozum.
Chodievate na jeho premiéry?
Vždy a priznávam, že je to pre mňa infarktová situácia. Nepamätám si situáciu, v ktorej by som bol sám za seba v takomto napätí. Raz som si myslel, že budem musieť vyjsť z hľadiska von a upokojiť sa.
Ako prežívate synov úspech?
Tak šialene, že sa to nedá opísať. Aj s manželkou cítime obrovskú vnútornú rozbušku. Nemôžeme to dať bezhranične najavo, lebo by to možno nepochopilo naše okolie.
Rozumiete si?
Veľmi.
Dodnes mu nejako pomáhate?
Roman má doma kompletný servis, ktorý mu minimálne z časového hľadiska určite pomáha. Nielen stravu, ale aj zašívanie, pranie a podobne.
Vidíte sa často a kedy ste sa naposledy stretli?
Bývame stále spolu, preto sa vidíme dennodenne. Keď skončil školu, mali sme obavy, že odíde do zahraničia, pretože chodil podobne ako mnohí iní na rôzne konkurzy.
Otto Novitzky pochádza z Bratislavy, kde vyštudoval architektúru na SVŠT. Pracoval na Útvare hlavného architekta mesta Bratislavy ako urbanista. V roku 1991 sa osamostatnil a založil vlastnú kanceláriu. Aj v súčasnosti rieši architektúru a urbanizmus v Bratislave, ale aj Banskej Bystrici, Košiciach a inde. Je mestským poslancom za Bratislavu - Nové Mesto. Má manželku Evu a okrem Romana, staršieho syna Erika, kokeršpaniela Astu a korytnačku Brendu. |
Roman Novitzky,
sólista Baletu SND, syn Otta Novitzkého
Boli ste niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Ani nie. Moje detstvo prebehlo pokojne. Občas mi vynadali, ak som neurobil to, čo som mal. Rodičia so mnou nemali problémy, pretože som nebol revolučný a vedel som, kde sú hranice.
Kedy ste zistili, že chcete byť tanečníkom?
Až na Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej. Predtým som bol skôr športový typ a myslel som si, že zakotvím pri nejakom športe.
Čo sa vám na otcovi najviac páči?
Bol pre mňa vzorom už v detstve. Páči sa mi na ňom jeho pracovitosť a húževnatosť. Nevzdáva sa a ide za svojím cieľom. Oceňujem jeho kultúrny rozhľad a záujem o veci okolo nás.
Aké vlastnosti ste zdedili po otcovi?
Mám priateľku, ktorá hovorí, že sa na otca ponášam nielen výzorovo, ale aj povahou. Po ňom som pracovitý a dokážem urobiť všetko pre nejaký cieľ. Okrem toho presne ako on milujem pohyb a šport a som výbušný.
V čom ste odlišní?
Otec je dôslednejší, cieľavedomejší, často aj mňa podrží. Ja sa ľahšie vzdávam.
Čo ste mu najčastejšie vyčítali?
Tvrdohlavosť a fakt, že sa nikdy nenechal prehovoriť argumentmi iných. Vždy musel mať pravdu on.
Rozprával vám rozprávky?
Nikdy. Skôr mi radil a poúčal ma, čo sa týka reálneho života.
Dodnes vám nejako pomáha?
Obrovsky ma podporuje. Rozoberáme môj psychický aj fyzický stav, veľa sa zhovárame.
Máte väčšiu trému, ak viete, že v hľadisku sú rodičia?
Kedysi som mal vtedy väčšiu trému. Dnes je to už opačne. Ak viem, že tam budú, teším sa, lebo sú mojou oporou.
Aký máte vzťah k architektúre?
Pretože som ju mal odmalička doma, tak výborný. Už ako dieťa som otca obdivoval, ako kreslí. Vďaka nemu dokážem posúdiť nejaké objekty v cudzích mestách.
Na čo z detstva najradšej spomínate?
Krásne zážitky mám z výborných dovoleniek s rodičmi doma aj v zahraničí. Cez bežný rok sme na seba nemali veľa času, a tak sme si všetko vynahradzovali práve počas prázdnin.
Čím si myslíte, že by ste mu urobili najväčšiu radosť?
Vždy má radosť, keď sa mi darí, som spokojný a ak vidí, že sa snažím, aby som dosiahol úspech.
Viete o otcovej prvej láske - kto to bol?
Rodičia chodili spolu od strednej školy a poznali sa od šiestej triedy na základnej škole. Preto si myslím, že tá veľká láska bola až moja mama.
Roman Novitzky (20) skončil tanečné konzervatórium a nastúpil ako sólista do Baletu SND v Bratislave. Minulý rok získal Cenu Philip Morris za najvýraznejší talent a tento rok sa stal nositeľom ocenenia Kvet baletu. Okrem vedľajších, tancuje hlavné úlohy v baletoch Drevený princ, Caligula, Spartakus, nebyť zranenia, účinkoval by aj v balete Korzár. Plánuje naštudovať úlohu Princa v Labuťom jazere. Jeho priateľkou je baletka Kristína Luptáková. |
Autor: Barbora Laucká / Foto: Miroslava Cibulková