Nikdy nebol svet rozcestovaný tak ako vlani, až do tragických Vianoc, keď prišli tsunami. Aj Slovensko postihla kalamita, Tatry zostávajú prioritouVlaňajšok bol vo svetovom cestovnom ruchu mimoriadne vydarený. Na cesty sa vybralo toľko ľudí ako nikdy v doterajšej histórii. Slovensko však napriek tomu zostalo stále medzi krajinami, ktoré na masovejšie objavenie dovolenkármi ešte stále len čakajú.
Rekord v histórii
Nikdy dosiaľ nebol svet taký roz-cestovaný. Predstavitelia Svetovej turistickej organizácie WTO na čele s jej generálnym sekretárom Francescom Frangiallim po zrátaní medzinárodných príjazdov turistov jasali. Vyšlo im, že jednotlivé krajiny spolu navštívilo takmer 760 miliónov hostí, čo je oproti predchádzajúcemu roku nárast o desatinu a rekord v doterajšej histórii. Ľudia totiž rýchlo zabúdajú na to, prečo ešte prednedávnom zostávali radšej doma, alebo sa vybrali oddychovať len do blízkeho okolia. Hlavne preto mohol svetový turizmus po dvoch rokoch stagnácie zaznamenať rast. Je to zásluhou toho, že opäť začali dôverovať najmä ázijskému regiónu, ktorý istý čas mnohí obchádzali pre strach z choroby SARS.
Frangialli aj v tejto súvislosti zdôrazňuje výnimočnú prispôsobivosť svetového turizmu a jeho schopnosť zotaviť sa z akýchkoľvek problémov. Preto tiež tak optimisticky hovorí o návrate dovolenkárov do oblastí, ktoré postihla cez minulé vianočné sviatky katastrofa v podobe tsunami. Tá sa mimochodom do výsledkov za rok 2004 ešte nestihla premietnuť a bude to vidieť až na tohtoročných.
Príjmy sa opäť scvrkli
Európa zaznamenala štvorpercentný nárast príjazdov medzinárodných turis-tov. Postarala sa o to najmä východná časť kontinentu.
Akou mierou sa o to pričinilo Slovensko?
Zistiť presné štatistiky nie je v súčasnosti možné. Národná banka Slovenska zverejňuje síce každoročne niekoľko údajov o cestovnom ruchu, do akej miery však postihujú jeho ozajstný vývoj, sa dá polemizovať.
Z pohľadu devízových príjmov z aktívneho cestovného ruchu i hraničnej štatistiky sa o nijakom turistickom boome zatiaľ stále hovoriť nedá.
Národná banka zverejnila, že získala cez zmenárne 29 miliárd korún. Oproti predchádzajúcemu roku je to o 8,4 percenta menej. Prepočty na svetové meny ukazujú trochu iné čísla. Napríklad v eurách ide o pokles zhruba o päť percent, ale v prepočte na americké doláre devízové príjmy dokonca vzrástli - takmer o rovnaký počet percentuálnych bodov. Takúto ,,kozmetickú úpravu" spôsobil však iba fakt, že dolár už dávno nie je to, čo býval.
Odborníci na cestovný ruch údaj o devízových príjmoch často spochybňujú. Tvrdia, že v ňom nie sú zachytené všetky výdavky zahraničných hostí, ktorí prichádzajú na Slovensko. Je napríklad viac ako isté, že mnohí sem prichádzajú so slovenskými korunami už v peňaženke, lebo si ich nakúpili v domovskej krajine. K takým patria najmä mnohí Česi, Poliaci či Maďari, ktorí zároveň patria ku klientele, ktorá Slovensko najhojnejšie navštevuje.
Na hraniciach bolo rušnejšie
Podobné to je aj s počtom turistov. Isté podklady získava ministerstvo hospodárstva každoročne z prieskumu, ktorý si dáva robiť na hraniciach bratislavskej akciovke Ústav turizmu. Číslo, ktoré zverejňuje národná banka, totiž hovorí iba o počte prechodov ľudí cez hranice vrátane letísk, avšak nie je isté, či sú to ozajstní turisti. A tak zahŕňa povedzme aj kamionistov prichádzajúcich s tovarom.
Údaj, že vlani prešlo hranicami Slovenska vyše 26,4 milióna zahraničných návštevníkov, čo je o pol druha milióna viac ako v predchádzajúcom roku, teda iba naznačuje skutočný vývoj cestovného ruchu. Viac prezrádza počet ubytovaných zahraničných hostí. Ten vlani prevýšil číslo 1,4 milióna, čo je však minimálny medziročný nárast - len jednopercentný. V prípade ubytovaných domácich hostí ide dokonca o pokles - až o vyše sedem percent. A predovšetkým sa celkovo znížil počet prenocovaní zahraničných i domácich turistov - až o desatinu. V priemere strávili v slovenských hoteloch či iných ubytovacích zariadeniach 3,3 noci, kým ešte rok predtým to bolo 3,6.
Hotelieri hovoria, že svoju úlohu zohralo zvýšenie DPH, čo sa muselo premietnuť do cien, hostia zase stále poukazujú na nekvalitné a nedostatočné služby, najmä však slabú propagáciu krajiny zo strany štátu. Do toho ešte prišla vlaňajšia víchrica vo Vysokých Tatrách, ktorá rozvírila viac vášne, ako by nastolila nejaké reálne riešenia problémov tejto významnej slovenskej destinácie.
DPH a víza
Isté pohyby sú napriek tomu očividné. Pribudli niektoré nové dokumenty, ako napríklad stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2013. Podľa nej by sa mali rozvíjať najmä také produkty, ktoré sú pre Slovensko jedinečné. Ťažiskovým v budúcnosti má byť mestský a kultúrny, kúpeľný a zdravotný a zimný cestovný ruch, v lete pobyty pri vode a na vidieku.
Hlavnými trhmi majú naďalej zostať Česko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rusko a Ukrajina, ale očakáva sa aj rastúci počet hostí z Holandska, Francúz-ska, Rakúska, Talianska, Veľkej Bri-tánie, Španielska, Bieloruska, Estónska, Lotyšska, Litvy, Chorvátska, Bulharska a Rumunska. Za perspektívne sú označené škandinávske krajiny, najmä Fínsko, ale budúci potenciál predstavujú hlavne hostia z USA, Číny a Izraela.
Pracovníci incomingových cestovných kancelárií a zariadení cestovného ruchu sa pozerajú na takéto dokumenty skepticky. Hovoria, že keď ich štát nešetrí pri stanovovaní DPH, mal by riešiť aspoň také problémy, ako sú víza návštevníkov z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Prvá lastovička je už tu - aspoň cez nadchádzajúce leto budú môcť cestovať Ukrajinci na Slovensko bez poplatkov za víza.
Treba však dodať, že okolité krajiny sú oveľa veľkorysejšie. Víza zadarmo dáva Ukrajincom už tretí rok Maďarsko a Poľsko, Litva dva roky a od 1. mája tohto roku aj Česká republika. Slovensko tak zostala poslednou susednou krajinou Európskej únie, s ktorou má Ukrajina štandardný, aj keď už liberalizovaný vízový režim.
Prioritou zostávajú
Vysoké Tatry
Na svete je aj ďalší dokument - tzv. regionalizácia cestovného ruchu, ktorú si ministerstvo hospodárstva objednalo za zhruba štyri milióny korún v Ústave turizmu. Má slúžiť ako návod potenciálnym investorom, aby vedeli, kde a do čoho sa im oplatí vložiť peniaze. Táto štúdia označuje za perspektívne oblasti najmä Gemer, Horehronie, Liptov, Šariš, vysokú prioritu má aj Ipeľ, Pohronie, Dolný Zemplín, Orava a Spiš. Či sa tam investori naozaj pohrnú, ukáže až čas.
Absolútnu prioritu majú podľa dokumentu Vysoké Tatry. Tam, ako sa zdá, je už hlavný investor jasný. Finančná skupina J&T Finance Group cez svoju dcérsku firmu J&T Global postupne skupuje najdôležitejšie objekty cestovného ruchu. Do jej portfólia už patria liečebné domy Helios a Hviezdoslav. Oba mieni prebudovať na luxusné hotely. Z Hviezdoslava, ktorý bol pred sto rokmi postavený ako Grand hotel, sa má stať päťhviezdičkový hotel patriaci do svetoznámej siete Kempinski.
J&T Globalu však už patria aj Tatranské lanové dráhy. Ďalšou veľkou plánovanou investíciou v hodnote zhruba jednej miliardy korún je rozšírenie zjazdovky a modernizácia dopravných zariadení zo Skalnatého Plesa do Tatranskej Lomnice a druhej na Hrebienku. Najnovšou akvizíciou firmy z mája tohto roku je kúpa Grandhotelu Praha v Tatranskej Lomnici. A zrejme to ešte nie je posledné slovo tejto finančnej skupiny.
Celkovo však v posledných rokoch najväčšie finančné injekcie, či už z domácich alebo zahraničných zdrojov, pocítili viaceré lyžiarske strediská a termálne kúpele. Turisti modernizáciu oceňujú. Rastúcu návštevnosť práve preto zaznamenali najmä zjazdovky na Veľkej Rači, v Jasnej, v Skiparku Ružomberok, na Plejsoch či vo Vrátnej doline. Podobne je to aj v akvaparkoch Tatralandia pri Liptovskom Mikuláši, Aquacity v Poprade, Senci, Podhájskej či Veľkom Mederi.
Peňazí na propagáciu
by malo byť dosť
Za príčinu toho, že Slovensko je napriek svojmu obrovskému turistickému potenciálu stále v tieni iných, aj menej zaujímavých krajín, sa roky označoval nedostatok štátnych i súkromných prostriedkov na propagáciu. Situácia sa však začína meniť.
Podľa riaditeľa Slovenskej agentúry pre cestovný ruch Romana Žatka by už peniaze nemali byť problémom, pretože do slovenského cestovného ruchu by sa malo dostať do roku 2008 z eurofondov až 700 miliónov korún. Konečným prijímateľom financií z opatrenia Sektoro-vého operačného plánu (SOP) priemysel a služby je prvýkrát agentúra a oblastí, na ktoré možno peniaze čerpať, je desať. ,,Ide však o spôsob refundácie zrealizovaných projektov, takže nevieme vopred povedať, koľko z tých peňazí reálne vyčerpáme," upozorňuje Žatko.
Záujem o eurofondy je obrovský. V rámci opatrenia SOP bolo podaných z verejného sektora 132 projektov v objeme 7 miliárd. Úspešné projekty predstavujú sumu 1,328 miliardy. Podobne to bolo aj s ďalším opatrením 2.2 SOP. V tomto prípade prišlo zo súkromného sektoru 336 žiadostí v objeme 10,5 miliardy. Vyplatených by malo byť 1,4 miliardy. Podnikatelia však neustále kritizujú zdĺhavosť vyhodnocovania projektov. Neistota spôsobuje, že sa boja začať realizovať projekt a často tiež pre naťahovanie času strácajú nádejného poskytovateľa úveru - banku.
Za podobnú liknavosť je SACR kritizovaná aj v prípade zavádzania jednotného informačného turistického systému. Stále nie je známy ani len víťaz, nieto ešte termín realizácie. Podobne je to s webovskou stránkou SACR. Napriek prísľubom o prebudovaní bola ešte koncom mája v stave, ako ju pred pár rokmi predstavili, teda nielen nemoderná, ale najmä neaktuálna.
Útoky na český trh
Samotný biznis v slovenskom cestovnom ruchu nezaznamenal v minulom roku nijaké veľké otrasy. Na rozdiel od susedných krajín slovenskí dovolenkári neboli poznačení dôsledkami krachov nejakých významných touroperátov.
Všetko akoby išlo po starom. Jediné, čo sa mení, je prehlbujúci sa počet zájazdov predávaných ako last minute na úkor katalógových a first moment. Nízka kúpna sila a marketingové aktivity viacerých cestovných kancelárií z minulých rokoch spôsobili, že dovolenkári dúfajúc v zľavu, nechávajú kúpu zájazdu na poslednú chvíľu. A to aj za cenu, že potom bývajú v objektoch či na miestach, kde sa im nepáči a sťažujú sa.
Takéto počínanie klientov cestovným kancelá-riám a agentúram komplikuje podnikanie - znižuje obchodnú maržu, sťažuje plánovanie príjmov, platieb či investícii.
K najžiadanejším destináciám patrili aj vlani Chorvátsko, Grécko, Egypt, Tunis a Taliansko. Pre Slovákov, obyvateľov vnútrozemskej krajiny, hrá naďalej hlavnú rolu možnosť kúpať sa v mori. A tak na obľube nestráca najmä Chorvátsko, kam sa dá ísť aj autom či autokarom a ušetriť tak na letenke. Cena je pri výbere druhým hlavným atribútom. Preto sa tak zvýšila popularita napríklad Egypta, ktorý v posledných dvoch rokoch boduje aj pre priemerné slovenské peňaženky prijateľnými cenami.
O pomerne stabilizovanom trhu dovoleniek hovoria aj rebríčky, ktoré už tradične zostavuje ekonomický týždenník Trend. Podľa výšky tržieb si medzi cestovnými kanceláriami a agentúrami za rok 2004 vedúcu pozíciu naďalej udržal Satur Travel Bratislava nasledovaný Tip travelom Piešťany, no na tretie miesto poskočila Ruefa CS Bratislava. Kam patrí predvlaňajšie bronzové Kartágo Bratislava nie je známe, pretože jeho majitelia odmietli zverejniť údaje.
Najväčší posun v tabuľke smerom hore urobil Hydrotour Bratislava. Ten sa posunul z deviateho na piate miesto. Je známe, že jeho marketingové aktivity sú úzko zviazané s televíziou Markíza, ale zanedbateľné nie je ani to, že Hydrotour rozširuje nielen ponuku zájazdov, ale aj teritórium svojho pôsobenia.
Začiatkom tohto roku otvoril v Prahe filiálku pod názvom Happyland. Podobne postupujú aj majitelia nitrianskej CK Aeolus, ktorá na českom trhu úspešne pôsobí už dva roky a nedávno expandovala aj do maďarskej metropoly Budapešť. Dokazuje to, že nielen české cestovné kancelárie môžu odoberať klientov slovenským, ale pri dobrej stratégii a hlavne kvalite služieb, to môže byť aj naopak.
JANA JANKů
