cestu ešte dohral karty a odcestoval aj bez poistenia. Podľa môjho názoru to bol prvý predpoklad, aby sa mu niečo stalo (neskôr sa ukázalo, že hoci tak nepôsobil, vôbec nebol imúnny voči láske a následnému manželstvu).
Keby som sa na takúto cestu vybral bez poistenia ja, prvý záchvat ľubovoľnej cestovateľskej choroby, napríklad obľúbenej hnačky, by som dostal v ktoromkoľvek s nami susediacom štáte, bez ohľadu na smer cesty a druh dopravného prostriedku. Poistiť sa, to je pre mňa základná istota, že poistenie nebudem potrebovať. Pre takúto poverčivosť aj často nosievam so sebou dáždnik - aby nepršalo.
Niektorí z mladších kamarátov ma občas prekvapia vetou typu: "Idem na dva mesiace do Indie" alebo esemeskou "NEMOZEMZAVOLATSOMVPERU". To by už nebolo pre mňa. Moja pohodlnosťou limitovaná predstava o dobrodružstve je napríklad taká cesta smerom na severný pól. Ale nie úplne hore, len tak veľmi zhruba do polovice, napríklad niekde do kempingu pri mestečku Saarijärvi vo Fínsku. Prvou etapou dobrodružstva by bola potreba oznámiť mojej životnej "dobrodružke", že nepôjdeme s rodinou na juh k moru, ale k niektorému z tisícok jazier na severe.
Opakovaným dobrodružstvom je pre mňa každá cesta lietadlom. Doteraz som ich bol nútený absolvovať 27, vrátane prestupov na dlhších cestách. Veľmi sa lietania bojím. V mojom prípade ide o rozpor medzi faktom, že lietať sa naozaj dá a pomýleným názorom, že to nie je teoreticky možné. Fóbiu liečim ginom. Päť dávok dve hodiny pred každým odletom, vždy po pol hodine. Toto "koncentrované homeopatikum" naozaj zaberá. Po ňom mi je všetko jedno, aj to, že letíme... V mojom strachu ma navyše ešte utvrdila kamarátova frajerka, ktorá pracuje ako letuška. Raz čakala na naše lietadlo a privítala nás so širokým úsmevom a vetou: "Počula som, že ste mali nejaké drobné problémy s podvozkom." Ešte dobre, že som bol poistený regulárne i pripoistený ginom.
Ak idete na ďalekú dovolenkovú cestu autobusom, nezabudnite si zobrať druhú najdôležitejšiu vec po dokladoch - vankúšik. Cesty autobusom sú fascinujúce. Keď je pustené video, tí vzadu majú zvuk a tí vpredu vidia na obraz. Raz som takmer spôsobil haváriu uprostred noci, keď som "Džordža", vodiča zájazdového autobusu, uviedol do takého záchvatu smiechu, že nevládal šoférovať. Prechádzali sme cez nejaké mestečko v Chorvátsku, ja som rozospatý zbadal vysvietený nápis, nuž som vytiahol mapu. "Čo hľadáš?" spýtal sa ma vodič Džordžo. "Pozerám, kde je Kolodvor," odpovedal som. Šofér sa začal za volantom tak zvíjať od smiechu, že zobudil polovicu ľudí v autobuse. Na mape Chorvátska som totiž hľadal kde je "Autobusová stanica".
Autor: LIVER
