Čo frčí na 31. ročníku medzinárodného filmového festivalu v Rotterdame? Veľký hlad. Po pohyblivých obrázkoch, prirodzene. Napriek častým dažďovým a obzvlášť silným poryvom vetra - čo je v Holandsku vrchol zimy, ľudia neustále obliehajú kinokomplexy. Prvý víkend sa skončil skvele a všetky predstavenia boli vypredané. Nepriaznivé počasie pokračuje, bežia pracovné dni, ale ľudia trpezlivo a s úsmevom čakajú s nepoľavujúcim záujmom v dlhých radoch - opäť pred pokladnicami kín.
Je Rotterdam najväčším filmovým festivalom súčasnosti? V zmysle slova „nezávislý“ snáď. V zmysle všetkých sekcií a výberov sledujúcich rovnakú dramaturgiu takmer určite. Festival je známy početným zastúpením predovšetkým ázijskej a stredoeuópskej kinematografie, žiaľ, s takmer permanentnou slovenskou výnimkou. Program prehľadne mapuje všetky ostatné teritóriá a neúnavne objavuje nové - v tomto roku je to Bangladéš, Kurdistan, Indonézia či národ Inuitov v severnej Kanade. Objavovanie a podpora sú tu leitmotívom.
V porovnaní s rešpektovaným Sundance festivalom je záber Rotterdamu globálny. Zmyslom je objaviť, vybrať a otestovať nájdené mená zajtrajška. Zdôrazňuje to aj riaditeľ festivalu Simon Field: „Máme tri piliere. Fond Huberta Balsa, festival a Cinemart. Znamená to ponúknuť filmom finančnú podporu, umožniť im štart a konečne distribúciu a predaj.“ Hoci festival forsíruje súťaž prvých a druhých filmov súťažiacich o tri ceny Tiger, aj ďalšie sekcie sú zaujímavé. „Víťazné filmy majú zaručenú distribúciu nielen v Holandsku. Toto je pravá hodnota ich ocenenia. Nie sme festivalom, ktorý bazíruje len na premiérach. Radšej chceme urobiť z filmu udalosť.“
Aký (je) film? - to je názov tohtoročnej dominantnej sekcie. Najnovšie formy a premeny filmového umenia, nové trendy a prúdy v kinematografii sú témy, ktoré ponúkajú divákom i prizvaným odborníkom dostatočne intímny pohľad na aktuálny stav filmu súčasnosti. Program je koncipovaný v duchu festivalovej tradície - známi tvorcovia (Jean-Luc Godard, Martin Scorsese, David Lynch, Alexander Sokurov, Raul Ruiz) verzus nové talenty. Ponúkajú sa aj najnovšie filmy starej generácie, zastúpenej osemdesiatjedenročným Ericom Rohmerom (Dáma a vojvoda) alebo šesťdesiatpäťročným Janom Němcom (Noční hovory s matkou), ktorých filmy sú aktuálnymi príkladmi, aké nové možnosti sa ukrývajú v digitálnej technológii.
Veľmi blízko tejto sekcii je aj výber Nazerané cez sklo (hľadáčik), ktorý sústreďuje pätnásť ľahko ironických filmov o filme. Popri klasickej Truffautovej Americkej noci sú tu aj novinky Todda Solondza Storytelling, Mika Figgisa Hotel, Bertranda Bonella Pornograf, ale aj snímka Eliasa Merhigea Tieň upíra.
Hoci v súťaži ešte nepremietli všetky filmy, pozornosť na seba sústredila smutno-úsmevná komédia Bohdana Slámu Divoké včely. Táto svojská kombinácia Indiánskeho leta a Hoří, má panenko, rovnako ako krutá čiernobiela parabola morálnej situácie v Rumunsku Každý deň nás Boh bozkáva na ústa v réžii Sinisu Dragina, nie sú bez šancí v záverečnom vyhlásení tohtoročných laureátov. Pravda, rozhodujúci bude názor poroty, vedenej známym taiwanským režisérom Hou Hsiao-hsienom.
Festival spozná víťazov už v piatok v noci, ale projekcie pokračujú až do nedele. Vybrať si z takmer osemsto titulov v programe vyzerá na pohľad ako neriešiteľný rébus. Priveľa filmov? V Rotterdame diváci tento problém rozhodne nepoznajú.
PETER NÁGEL, Rotterdam
(Autor je programový riaditeľ MFF Bratislava)
