Americká rocková skupina Train začína byť vo svojej vlasti milovaná a slávna. Jej singel Meet Virginia bol pred troma rokmi obrovským letným hitom. Piati mladí muži zo San Francisca s osvedčeným dokonale mainstreamovo vyladeným rockom sa už môžu cítiť ako kandidáti na budúce suprehviezdy. Ich posledné cédečko Drops of Jupiter (Sony Music, 2001) má veľmi dobré šance získať tohtoročné ceny Grammy hneď v niekoľkých kategóriách naraz: najlepšia nahrávka roka, najlepšia pieseň roka a najlepší aranžmán. Viac sa už snáď ani vyhrať nedá. Vo všetkých spomenutých kategóriách však majú konkurenciu v U2. Tí sú, na rozdiel od Train, Európe známi.

Európa nie je Amerika

Momentálne koncertujú prvýkrát v Nemecku, ale tu nezaplnili ani sedemstomiestnu sálu. V Štokholme hrali len pre tých sedemsto ľudí. V Kalifornii hrávajú napríklad pod holým nebom pre približne tridsaťtisícové publikum.

Najväčšie úspechy okrem Spojených štátov mali zatiaľ v Austrálii a Veľkej Británii, zvyšok Európy zostáva pomerne chladný, hoci tých niekoľko sto fanúšikov, ktorí si ich prídu vypočuť aj vo Švédsku či Nemecku, oddane jačí a šalie.

Niektorí poslucháči z vystúpení Train predsa len mohli nadobudnúť podobný dojem, o akom americkí kritici píšu už dlhšie: na pódiu stojí suverénna kapela a servíruje prúd rockových piesní a balád, ktoré sú rozhodne všetky únosné pre akékoľvek hudobné rádio.

V tom sa na nich dá absolútne spoľahnúť, lenže to zvláštne čosi, čo sa očakáva navyše, akosi chýba. Z toho, čo na prvé počutie strhne - ako Let It Roll, Drops Of Jupiter či She‘s On Fire, vám nakoniec v hlave nezostane veľa. Príznačné je, že najfascinujúcejšia z celého programu bola coververzia Come Together deduškov Beatles.

Bežný nadpriemer?

Najťažšími konkurentmi, ktorí môžu ceny Grammy mladým Train ľahko uchytiť, sú U2. „Vieme, že najprv musíme nakopať do zadku Bona, ak chceme pomýšľať na Grammy,“ hovorí s úctou Jimmy Stafford z Train. „Pravdaže, oni sú najlepší a najúžasnejší, nikdy sa nerecyklujú a vždy prídu so skvelým albumom.“

Či sú Train len bežný nadpriemer, ktorý neprinesie nič nové, alebo z nich budú noví U2? „Prišli sme z klasického rocku a jednoducho píšeme nádherné piesne! To je všetko. Až po piatich rokoch a troch ďalších albumoch nás budete môcť hodnotiť. Train nezostane stáť. Budeme sa vyvíjať rôznymi smermi, nad ktorými budeme sami žasnúť a o ktorých zatiaľ nič netušíme.“ To by bolo fajn.