tvorí niekoľko hladkých bielych otočných priečok, ktoré delia už aj tak malý centrálny priestor bývalého bunkra na zdanlivo nespočetné množstvo malých uzavretých častí.

Návštevník sa tu môže naoko slobodne pohybovať a steny voľne posúvať, sloboda je však značne obmedzená prítomnosťou ďalších objavovateľov východu z bludiska. Na jeho konci sa nachádza úľava – voľný priestor, nie je to však také jednoduché, lebo zadná stena pripojená na elektromotor sa vzápätí za zvukov zlovestnej hudby začne približovať. Vyvolané pocity iste nie sú nepodobné zážitkom z detských hier a v hlave sa hneď rozkrúti kolotoč asociácií: tu by sa dala hrať schovávačka, tam by sa dalo niečo premietať.

Ak vás zaujíma, čo napadlo iným, príďte sa pozrieť, aké prekvapenia vo svojich sprievodných podujatiach pripravili Peter Janků (1. februára o 17.00 h – Hranice svetla, performance) a Ivan Fodor (15. februára o 17.00 h – Anketa, happening a finisáž výstavy).

ZUZANA ŽALMANOVÁ

(Autorka je redaktorka časopisu 3/4 Revue)