Nespája ich ani téma, ani motívy a okolnosti vzniku, ani možný čitateľský adresát, ale minulosť, ktorú približujú každá svojím spôsobom.
Gregorová-Prášilová je dcérou spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského a Hany Gregorovej a o svojich rodičoch už napísala niekoľko prác, pričom naposledy vydala ich vzájomnú korešpondenciu. Jej najnovšia kniha potvrdzuje, ako silno vníma inštitúciu manželstva i rodičovskú tradíciu, v ktorej našla určité analógie so svojou predstavou o manželstve.
Kniha nie je zbierkou listov, ale autorkiným rozprávaním o šesťdesiatich troch rokoch manželstva s Čechom Vladimírom Prášilom, s ktorým sa zosobášila roku 1936 a odvtedy žili spolu v Prahe. On bol právnik cestujúci veľa po svete, ona túžila po hereckej dráhe a sem-tam aj hrala, no napokon dala prednosť rodine a deťom.
V tomto nesystematickom a nechronologickom pásme reminiscencií cituje svoje i manželove listy z rozličných období, podčiarkujúc najmä konfliktné či aspoň problémové etapy, keď takisto ako jej matka musela vynaložiť veľa energie na svoju emancipáciu. Neuchyľuje sa k planému teoretizovaniu, ale svoje požiadavky na manželstvo vyvodzuje z pováh partnerov, z dobových trendov, z ľudských potrieb a nakoniec aj z daností prírody.
Nevedie nejaký divý boj o svoje práva, iba koná tak, aby ostala sama sebou a pritom bola súčasťou i toho druhého bez toho, aby mu upierala právo byť tiež sám sebou. Výsledkom bol krásny život, ktorý si teraz ako vdova sprítomňuje písaním, a vplieta do neho i príbehy vlastných detí a vnúčat. Celú túto rozvetvenú rodinu máme možnosť vidieť vo fotoprílohe.
Dokumentárny charakter má aj kniha evanjelického kňaza a cirkevného hodnostára Ctibora Jána Handzu (1906 – 1972). Ide o autorove denníky vedené od 20. augusta 1944 do 29. augusta 1945: v tomto dramatickom čase pôsobil Handzo v Ľubietovej, ocitol sa teda priamo v srdci povstaleckého územia: poctivo, no celkom stručne si zapisoval všetko, čo sa dialo okolo neho: akcie povstalcov, nemeckých, maďarských, rumunských a potom ruských vojakov sú tu zachytené s kronikárskou dôkladnosťou, takisto zaznamenáva mená obetí, dojmy z ciest po okolí, povojnovú eufóriu i prvé politické napätia, rodinné udalosti. Ako kňaz si zapisuje všetky sobáše, úmrtia, pohreby, ktorých bolo vtedy vďaka vojne nemálo.
Je to cenný, autentický, živý svedecký materiál. Spoluautorka knihy, spisovateľka Viera Handzová, bola autorovou dcérou (1931–1997) a bývalou manželkou básnika Vojtecha Mihálika (1926 – 2001): tá iba pravopisne a štylisticky upravila otcov dlho stratený denník a do textu napísala niekoľko vysvetľujúcich alebo dopĺňajúcich pasáží.
Obe recenzované knihy sú čitateľsky príťažlivé, Gregorovej spomienky majú navyše ambíciu nenápadne poučiť mladšie generácie, pokiaľ je také čosi vôbec možné.
JOZEF BŽOCH
(Autor je literárny kritik)
