Až dnes totiž oslavujeme tzv. deň daňovej slobody. Oproti vlaňajšku je to o štyri dni neskôr a od roku 1999, keď sa deň daňovej slobody začal počítať, je to druhý najhorší výsledok. Informovala o tom liberálna Nadácia F. A. Hayeka.

Spor o výpočte

Deň daňovej slobody je obrazné vyjadrenie angažovania sa verejných inštitúcií v ekonomike. Jeho dátum symbolizuje, že počnúc daným dňom, pracujeme už len na seba. Dovtedy celú hodnotu vytvorenú v ekonomike spotrebovali verejné inštitúcie, ako vláda, obce, župy, štátne fondy, Sociálna poisťovňa a ďalšie. "Inými slovami, tento rok štát míňa z každej zarobenej tisíckoruny 424 korún," povedal riaditeľ nadácie Martin Chren.

Ministerstvo financií s takýmto vyjadrením nesúhlasí a ponúka vlastné prepočty. Podľa neho sme deň daňovej slobody oslávili už 5. mája, čo malo byť ešte o deň skôr ako vlani. Ako povedal ministrov poradca Peter Papanek, je správne, že tento deň nadácia počíta podľa pomeru verejných výdavkov k hodnote, ktorú ekonomika v danom roku vytvorí. Nepozdáva sa mu však už samotný spôsob výpočtu. Spochybňuje zarátavanie výdavkov, ktoré financuje rozpočet EÚ, ako aj vyčísľovanie rizík prekročenia plánovaného rozpočtu. "Každá organizácia si môže zvoliť spôsob výpočtu podľa svojej chuti. Korektnejšia metodika, ktorá lepšie sleduje ekonomickú logiku, môže viesť k odlišným záverom. Ľudia si môžu vydýchnuť o mesiac skôr," povedal.

Chren sa však bráni. "Pri vyčísľovaní rizík sme vychádzali z oficiálnych odhadov ministerstva financií. Ak sú ich čísla zlé, tak potom, samozrejme, aj tie naše," povedal. Započítavanie peňazí z Bruselu je podľa neho vec na diskusiu. "Je pravda, že to nie sú peniaze slovenských daňových poplatníkov, ale stále ide o peniaze, ktoré náš štát minie. A na to sme chceli poukázať." Podľa neho ministerstvo navrhuje výpočet dňa daňovej slobody podľa metodiky, aká sa nepoužíva nikde na svete a ktorú samo vyvinulo tak, aby mu získané výsledky v čo najväčšej miere vyhovovali.

Najväčší rozdiel medzi výpočtami je, že nadácia pri výpočte verejných výdavkov používa hotovostnú metodiku Medzinárodného menového fondu, zatiaľ čo ministerstvo vychádza z pravidiel Európskej únie ESA 95. Nadácia tak počíta peniaze, ktoré sa v danom kalendárnom roku skutočne spotrebujú, kým ministerstvo počíta záväzky, ktoré v tom roku vzniknú.

Vysoké odvody

Predseda správnej rady Hayekovej nadácie Ivan Švejna zdôraznil, že nechcú kritizovať daňový systém na Slovensku. "Jeho štruktúra je jedna z najlepších na svete. Stále nám však chýba odvodová reforma, pretože odvodové zaťaženie máme jedno z najvyšších na svete." Z toho, čo firma zaplatí za prácu svojho zamestnanca, totiž ide vyše tretina na povinné sociálne a zdravotné odvody. Podľa Švejnu treba tiež zabrániť tomu, aby verejné výdavky rástli rýchlejšie ako hrubý domáci produkt.

Problém s vysokými výdavkami verejnej správy majú aj v Česku, kde daňovú slobodu oslávia až o týždeň. "Tento deň oslávime o deň skôr ako vlani. Stále však vidíme veľký priestor na zníženie verejných výdavkov. Pomohla by najmä reforma dôchodkového systému," povedal Jiří Schwartz z pražského Liberálneho inštitútu, ktorý deň daňovej slobody v Česku počíta už šesť rokov.

Američania tento rok slávili daňovú slobodu už 17. apríla, Briti v posledný májový deň, Švédov či Dánov to čaká až koncom júla. Nie všetky štáty však používajú rovnakú metodiku, preto jednotlivé dátumy nie sú vždy porovnateľné.

Ako počítajú...

Pri výpočte dňa daňovej slobody existujú dva základné postupy: môže sa vychádzať buď z celkovej sumy vybratých daní a povinných odvodov, alebo z celkových verejných výdavkov. Táto suma sa vydelí celkovým výkonom hospodárstva, ktorý je spravidla vyjadrený hrubým domácim produktom, ale môže sa použiť napríklad aj hrubý národný dôchodok. Na Slovensku existuje zhoda, že treba vychádzať zo sumy verejných výdavkov, ktoré sú výrazne vyššie ako vybraté dane a odvody. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami, teda nový dlh, sa tak považuje za daň, ktorú bude treba zaplatiť neskôr. Výdavky sa delia HDP, čo je na Slovensku tradične používaná veličina na vyjadrenie veľkosti ekonomiky. (ij)