vyhliadkových veží a priekop.
Plán, označovaný ako „obal Jeruzalema“, schválil izraelský premiér Ariel Šaron. Myšlienkou je odrezať samovražedným atentátnikom cestu do Svätého mesta, kam prichádzajú hlavne zo západného brehu Jordánu.
V pláne sa počíta so zavedením nových bezpečnostných opatrení aj v niektorých arabských osadách, ktoré sú pod palestínskou civilnou a izraelskou bezpečnostnou správou - predovšetkým s predmestiami Abú Dis a Anata. Ich štatút nebude zmenený, zdôrazňuje izraelská vláda.
Päť jednotiek pohraničnej stráže má byť rozmiestnených medzi židovskými a arabskými štvrťami, s kontrolnými stanovišťami a bariérami sa počíta aj vo vnútri mesta.
Princíp nedeliteľnosti Jeruzalema, ktorý je jedným z hlavných pilierov izraelskej politiky, nebude porušený, zdôrazňujú autori plánu: fyzická hranica nerozdelí mesto na západnú židovskú a východnú arabskú časť. Hranica však už existuje - palestínski i židovskí obyvatelia sa zdržiavajú spravidla len vo svojich štvrtiach.
„Obal“ bude v praxi veľmi zložitý útvar. Nestačí totiž mesto oplotiť. Východný Jeruzalem má asi 200 000 palestínskych obyvateľov a od území pod palestínskou správou ho dnes oddeľuje reťazec 12 izraelských osád s približne rovnakým počtom obyvateľov.
Hranica oddeľujúca západný breh Jordánu od Izraela má postavený plot len na niektorých úsekoch, inak chráni Izrael pre útočníkmi blokáda ciest. Hliadky sa však dajú obísť poľnými cestičkami.
Izrael sa doteraz bránil separácii od Palestínčanov súvislou opevnenou hraničnou líniou - ostalo by totiž za ňou veľa židovských osád a nebolo by to ďaleko od ilúzie „dvoch štátov“. Teraz sa však už aj strana Likud blíži k názoru, že plot pripomínajúci hranicu treba postaviť: bezpečnostné hľadiská majú mať prednosť pred politickými. Prvým krokom je práve „obal“ Jeruzalema.
(kl, reuters, tasr)
