FOTO - ARCHÍV SME

Novému absolventovi strednej školy trvá školský rok až do 31. augusta a ak ho nezaevidovali na úrade práce, prídavok naňho rodičovi patrí aj za júl a august. Keďže absolventovi nevzniká nárok na dávku v nezamestnanosti ani na dávku v hmotnej núdzi, je preňho výhodnejšie ešte si užívať prázdniny a pre rodiča poberať naňho prídavok, tvrdí Dagmar Furianová z úradu práce v Malackách. Výhodou je aj to, že ak sa nezaeviduje, nemusí sa každých 14 dní hlásiť na úrade.

Absolventovi vysokej školy sa štúdium skončí urobením štátnice. Hoci tým jeho rodičovi nárok na prídavok zaniká, podľa Furianovej ani v tomto prípade "nie je pre absolventa výhodou zaevidovať sa na úrade práce", lebo ani jemu "nevzniká nárok na nejakú finančnú dávku".

Furianová tvrdí, že ak absolvent nemá vážny záujem ihneď si hľadať zamestnanie, alebo napríklad absolvovať prax, "pokojne môže zostať doma". Problémom nie je ani zdravotné poistné, lebo to zaplatí štát.

Ani so Sociálnou poisťovňou nemusia prísť absolventi vysokej školy hneď do styku, lebo od vlaňajška štát za študentov neplatí dôchodkové poistné. No na penziu sa poistiť môžu - dobrovoľne. Vladimíra Pôbišová zo Sociálnej poisťovne tvrdí, že ak to študentom ich finančná situácia neumožňuje, poistné za obdobie štúdia môžu doplatiť, keď na to budú mať, a to "kedykoľvek po ukončení štúdia, hoci aj pred odchodom do dôchodku". Význam to pre nich má taký, že na obdobie poistenia "sa pri výpočte dôchodku bude pozerať ako na roky zamestnania".

Aká je výhoda, ak sa absolvent zaeviduje?

Ak sa absolvent hneď po skončení školy zaeviduje na úrade práce a po dohode s ním začne niekde praxovať, štát mu mesačne prispeje 1500 korunami a od septembra to má o 200 korún viac.

Dagmar Furianová z úradu práce v Malackách tvrdí, že záujem o absolventskú prax je veľký. V ich regióne viac príležitostí získať trvalé zamestnanie majú vysokoškoláci. "Stredoškoláci vo väčšine prípadov končia ako výrobní robotníci (operátori) v priemyselnom parku." No jedno podľa nej majú spoločné - požiadavku "neprimerane vysokého finančného ohodnotenia".

Aj Zdenka Tvrdá z úradu práce v Trenčíne tvrdí, že o nových absolventov škôl zamestnávatelia majú záujem. "Sú jazykovo zdatní, ovládajú počítač, majú záujem o prácu i mimo svojho trvalého pobytu." Neraz ide o miesta "s perspektívou i trvalého pracovného pomeru".

Absolventská prax

V zásade sa ňou rozumie "získanie odborných zručností a praktických skúseností u zamestnávateľa, ktoré zodpovedajú dosiahnutému stupňu vzdelania absolventa školy".

Za absolventa školy sa považuje:

* nielen občan mladší ako 25 rokov veku, ktorý denné štúdium skončil pred menej ako 2 rokmi a nezískal svoje prvé pravidelne platené zamestnanie, ale aj

* každý evidovaný nezamestnaný do 25 rokov veku bez ohľadu na to, či denné štúdium skončil a či pravidelne platené zamestnanie získal.

Prax sa vykonáva v rozsahu 20 hodín týždenne.

Aby niekto vôbec mohol byť do projektu zaradený, museli ho ako nezamestnaného evidovať najmenej 15 dní. (joč)

Na čo absolventi školy alebo ich rodičia majú nárok

Prídavok na dieťa

Dávkou štát prispieva na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, a to vo výške 540 korún mesačne.

Nezaopatreným dieťaťom sa rozumie aj dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ktoré študuje

* na strednej škole (nie popri zamestnaní či kombinovane),

* na vysokej škole okrem externej formy.

Zložením záverečnej skúšky, maturity alebo štátnice sa dieťa neprestane okamžite považovať za nezaopatrené. Prídavky môže rodič dostávať aj v čase:

* bezprostredne po zložení záverečnej skúšky alebo maturity, najdlhšie do konca letných prázdnin, alebo až do zapísania na vysokú školu najneskôr v najbližšom októbri, či

* po skončení vysokoškolského štúdia 1. stupňa, ktoré podľa študijného programu nepresiahlo štandardnú dĺžku, do zapísania na vysokoškolské štúdium 2. stupňa najneskôr v najbližšom októbri.

Prídavok rodičom nepatrí, ak dieťa

* zarába inak ako na dohodu o brigádnickej práci študentov alebo dohodu o vykonaní práce,

* bolo zaradené do evidencie nezamestnaných,

* ktorého štúdium na vysokej škole podľa študijného programu už presahuje štandardnú dĺžku, alebo

* ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa.

Daňový bonus

Ročne 4 800 korún (mesačne 400 korún) na každé nezaopatrené dieťa zamestnaný rodič získava k prídavku na dieťa. V praxi to chodí tak, že zamestnávateľ rodičovi zníži mesačný preddavok dane (o 400 korún).

Aby si niekto bonus mohol nárokovať, jeho príjem zo závislej činnosti v tom-ktorom mesiaci musí predstavovať aspoň polovicu minimálnej mesačnej mzdy, čiže 3 250 korún.

Sociálne poistenie

Od 1. januára 2004 štát za študentov vysokej školy neplatí poistné na dôchodkové ani na nemocenské poistenie. To však neznamená, že študenti sa na tieto účely alebo na jeden z nich nemôžu poistiť. Platí, že dobrovoľne dôchodkovo či nemocensky poisteným môže byť každý, kto dovŕšil 16 rokov veku a má na území Slovenska trvalý pobyt alebo povolenie na pobyt.

Koľko niekto, kto sa dôchodkovo či nemocensky poistil, bude odvádzať, závisí aj od neho - jeho vymeriavací základ je ním určená suma. Táto však mesačne nemôže byť nižšia ako výška minimálnej mesačnej mzdy, čo dnes činí 6500 korún.

poistné sadzba (% vymeriavacieho základu)

na dôchodkové poistenie 24 + 4,75 do rezervného fondu

na nemocenské poistenie 4,4

Napriek tomu, že za stredoškoláka alebo vysokoškoláka štát nejaké poistné neplatí, dôchodkovo poistený rodič z toho, že sa stará o nezaopatrené dieťa, profit má. Na starobné poistenie (starobné + invalidné = dôchodkové poistenie) totiž odvádza o 0,5 % menej na každé takéto dieťa. Takže napríklad zamestnaný rodič jedného nezaopatreného dieťaťa namiesto 4 % z vymeriavacieho základu odvádza 3,5 %, dvoch detí 3 %.

Pozor! Nezaopatreným sa v tomto prípade myslí aj dieťa, ktoré denne študuje aj rok po dovŕšení 25 rokov veku, teda kým nedovŕši 26 rokov veku. To je o rok dlhšie ako pri nároku na prídavok na dieťa.

Zdravotné poistenie

Ak sa absolvent strednej školy alebo vysokej školy zamestná, alebo sa dá na podnikanie, musí to do 8 dní oznámiť zdravotnej poisťovni. V prvom prípade zdravotné poistné za neho odvádza zamestnávateľ, v druhom on sám.

Absolventi strednej školy, ktorí v štúdiu pokračujú na vysokej škole, alebo sú nezamestnaní, nemajú oznamovaciu povinnosť, lebo štát ďalej za nich platí poistné. Poistné štát platí aj za absolventov vysokej školy bez príjmu, takže ani oni sa nemusia po urobení štátnice "hlásiť" v zdravotnej poisťovni.

Študenti budú platiť poistné na zdravotné poistenie, len ak ich príjem zo závislej činnosti v roku 2005 prevýši 12-násobok minimálnej mesačnej mzdy, čo dnes činí viac ako 78-tisíc korún. Inak za nich platí poistné štát.

Zdroj: Všeobecná zdravotná poisťovňa