Keď sme sa včera popoludní vyštverali autobusom do hotela Solplay, kde sú ubytovaní slovenskí futbaloví reprezentanti, pripadali sme si ako vo vysokohorskom prostredí. Kým v lisabonských uliciach úradovala vyše tridsaťstupňová horúčava, na kopci vládlo príjemné, veterné počasie. A predovšetkým ticho v kontraste s mestským hlukom.

V štvorhviezdičkovom hoteli zabrala naša výprava celé jedno poschodie. Hráči majú k dispozícii všetko, čo potrebujú na pokojnú prípravu. V izbách s veľkosťou 50 štvorcových metrov je samozrejmosťou klimatizácia a poteší i nádherný výhľad na Atlantický oceán či priľahlé pláže. Hotelový bazén zíval prázdnotou. Predsa len teplota vody v ňom ešte nie je ideálna na plavecké zábery.

Hneď nám to pripomenul i Marek Mintál, ktorý sa vracal z krátkej prechádzky spolu s Martinom Jakubkom a Radoslavom Zabavníkom. Zamierili do internetovej kaviarne, aby nevyšli z cviku na počítačovej klávesnici. Slováci našli v Solplay solídne podmienky aj s dobrou kontinentálnou stravou.

Dnes na štadióne Da Luz však musia rátať s diametrálne odlišnou atmosférou. Na tú upozorňuje aj tréner Dušan Galis. "Diváci zohrajú dôležitú úlohu." Na otázku redaktorky portugalskej televízie, či sa Slováci budú iba brániť ako v Bratislave, odpovedal stručne a jasne: "Vo futbale nie je pravidlo, že ten, kto útočí, musí nakoniec vyhrať. Gréci sa na majstrovstvách Európy bránili a nakoniec získali titul. A písalo sa, že to nebol atraktívny futbal."

Galis sa k situácii v portugalskom tábore s viacerými zranenými hráčmi stavia rezervovane. "Keby za nich nemali rovnocenné náhrady. Lenže na každý post sú dvaja minimálne rovnako dobrí. Strach rozhodne nemáme."

Ani Szilárd Németh nepovažuje menší lazaret v domácom tíme za dôležitý. "Majú dvadsaťpäť kvalitných futbalistov. Ak z nich nemôžu nastúpiť dvaja alebo traja, na ich výkone sa to nemôže prejaviť." Útočník anglického Middlesbroughu mal v tejto sezóne už tri príležitosti na prekonanie portugalského reprezentačného brankára Ricarda.

V marci na Tehelnom poli a ani dvakrát s klubom v Pohári UEFA proti Sportingu Lisabon sa mu to nepodarilo. "Dúfam, že to teraz konečne vyjde. V jednom prípade to bolo nádejné, ale portugalský obranca vykopol loptu spred bránkovej čiary."

Len dvakrát v histórii nášho futbalu sa stalo, že sme nastúpili na dve po sebe idúce kvalifikačné stretnutia u súpera. A z pohľadu konečného úspechu to nedopadlo ani raz dobre. Pred šiestimi rokmi, takmer presne na deň (5. júna), prehralo mužstvo trénera Jozefa Adamca na rovnakom štadióne s Portugalskom 0:1. Ani víťazstvo v Maďarsku nám už neotvorilo cestu na záverečný turnaj majstrovstiev Európy do Holandska a Belgicka.

Ešte nádejnejšiu príležitosť zbabrala reprezentácia v roku 2001. Dve prehry 0:2 vo Švédsku av Azerbajdžane znamenali koniec postupových nádejí na ázijský svetový šampionát, ktorý usporiadalo Japonsko a Kórejská republika. Do tretice...