|
Záhradné pôdy väčšinou obsahujú len do dvoch percent humusu. FOTO - IT |
Aby si záhradné pôdy udržali úrodnosť, mali by obsahovať
4 až 8 percent humusu. Väčšinou ho však dosahujú len do 2 percent. Zlepšiť tento nepriaznivý stav môžeme zapracovaním organických látok do pôdy. Najúčinnejším spôsobom je hnojenie dobre vyzretým a kvalitným maštaľným hnojom v množstve 300 až 400 kilogramov na 10 štvorcových metrov.
Väčšina záhradkárov nemá možnosť obstarať si kvalitný maštaľný hnoj. Úspešne ho môžu nahradiť kompostom, a to kúpeným alebo vyrobeným z odpadov z vlastnej záhradky či domácnosti, ako aj rastlinami na zelené hnojenie. Napríklad 130 kilogramov zelenej masy bôbovín zodpovedá hodnote asi 100 kilogramov maštaľného hnoja.
Po zbere skorých druhov zeleniny, zemiakov a iných rastlín v záhradách sa pôda uvoľní. Nepoužité zvyšky týchto rastlín, ale aj vhodných burín skompostujeme. Ak neplánujeme na voľných hriadkach pestovať následné plodiny, obsejeme ich rastlinami na zelené hnojenie, ktoré obohatia pôdu o dusík a zlepšia štruktúru i vodný režim pôdy. V ovocných výsadbách a vo vinohradoch vysievame rastliny na zelené hnojenie v júni, ale aj po zbere ovocia, najneskôr však do konca augusta. Na záhony uvoľnené po zbere zeleniny vysejeme vhodné rastliny najneskôr do polovice augusta.
Na zelené hnojenie pôdy v záhradkách sú vhodné najmä tieto druhy:
o Na ľahké piesočnaté pôdy vysievame najmä ďatelinu purpurovú, hrach siaty, komonicu, ľadenec, lucernu, lupinu a vičenec.
o Na stredne ťažké pôdy sa hodí predovšetkým bôb, horčica, hrach, lupina, pohánka, sója a vičenec.
o Na ťažké pôdy vysievame bôb, ďatelinu hybridnú, horčicu, ozimnú repku a viku;
o Do kyslých pôd i pohánku.
Biomasu z týchto rastlín zapracujeme do pôdy obvykle na jeseň, najlepšie do konca októbra. Na ľahkých piesočnatých pôdach (najmä na viatych pieskoch) ju zapracujeme až na jar.
Biologické, fyzikálne a chemické vlastnosti pôdy za pomoci mikroorganizmov zlepšuje aj kvalitný kompost, ktorý je dobrou náhradou za maštaľný hnoj. Kúpiť možno priemyselne spracovaný kompost, ale záhradkári si ho dokážu vyrobiť aj sami.
Kompostovať môžeme nepoužité zvyšky záhradných rastlín, trávu, buriny s nevyzretými semenami (okrem trvácich burín), slamu, kukuričné kôrovie, lístie zo stromov (okrem orecha, pagaštana, vŕby a topoľa), popol, kôru a piliny z dreva listnatých stromov, drvinu z ovocných drevín a viniča a vhodné odpadky z kuchyne (nie však mäso ani kosti). K tomuto organickému odpadu možno pridať maštaľný hnoj, močovku, hnojovicu, zákvas z hydinového trusu, rašelinu, kamennú múčku, vápenec, bahno z rybníkov a potokov, papier a výluhy z bylín (najmä z pŕhľavy, púpavy a rebríčka), ako aj urýchľovače dozrievania vyrobené priemyselným spôsobom. Náročnejšou technológiou si záhradkári môžu vyrobiť pomocou výkalov dážďoviek účinný vermikompost.
Doc. Ing. VILIAM HORNIAK, CSc.
