Partner 26-ročnej Eleny je programátor. Z práce sa vracia unavený neskoro večer, takže cez týždeň už nikam nechodia. Elenu však viac trápi to, že priateľova firma organizuje cez víkendy akcie pre zamestnancov, ktoré síce nie sú povinné, ale priateľ na ne chodí, aby nevypadol z kolektívu, a zdá sa, že sa tam dobre cíti. Elena chce, aby jej venoval aspoň viac víkendov, keď si ho cez týždeň neužije. Nemyslí si, že chce od neho niečo výnimočné, ale nevie, ako ho má o to požiadať, aby to nevyznelo

egoisticky.

Internetových čitateľov sme sa spýtali: Ste aj vy v podobnej situácii? Ako ste takýto problém riešili? Aký máte názor na firmy, ktoré si takto "privlastňujú" zamestnancov aj vo voľnom čase? Ak v takejto firme pracujete, stotožňujete sa s takýmto prístupom?

Jedno je isté. Keď muž nevie, čo chce, tak to nechce. Ak niečo chce, vie to veľmi dobre a aj to robí. Ak netrávi čas s touto dievčinou, nie je na vine firma. Čím skôr to Elena pochopí, tým lepšie pre ňu.

™ ™ ™

Takýchto chlapov sa nájde, žiaľ, veľa - a nielen programátorov. Myslím si, že keby Elenin priateľ veľmi chcel, môže víkendové akcie odmietnuť a aj zmeniť zamestnávateľa. Dnes to nie je nič výnimočné. Elena však ešte nezažila, čo je to mať s takým chlapom dve deti. Kým spolu len chodia, o nič nejde, chlapov je dosť, môže si nájsť nového. Alebo môže mať toľko vlastných záujmov, koľko časovo zvládne, a partner si bude znovu vážiť jej prítomnosť.

™ ™ ™

Príležitostné spoločenské aktivity sú výborný nápad, napríklad organizácia kultúrneho podujatia v réžii zamestnávateľa (muzikálové predstavenie s partnerkami) či vianočný večierok. Opekačka na Železnej studienke raz či dva razy za leto tiež nikomu nerozbije vzťah ani rodinu. Firemné praktiky, aké používa firma Eleninho priateľa, by však predovšetkým sami zamestnanci nemali podporovať. Všade sa to neuchytí, ľudia sa začnú vyhovárať, jeden po druhom rýchlo miznúť domov a po pár pokusoch to už nebudú firemné akcie. Pripúšťam, že ak to navrhuje a organizuje nadriadený, je to ošemetná situácia. Pravdepodobne je to človek, ktorý žije len pre svoju prácu a myslí to dobre. Napísala by som mu list, aby videl veci aj z iného uhla. Možno si vôbec neuvedomuje, čo robí so životmi svojich podriadených. Keď si chce niekoľko kolegov zájsť spolu po práci na pivo, nech idú, ale ak je Elenin partner takýto dobrovoľník, prečo s ním stráca čas? Ak ide len o partnera, má predsa žena ešte dosť času vymeniť ho, žiaľ, v takýchto "kamarátskych" firmách sú zamestnaní aj manželia a otcovia, čo je oveľa horšia situácia, z ktorej už žena ani nemá ako cúvnuť. Ak si Elena myslí, že práve bez svojho priateľa nemôže žiť, môže si voľný čas zaplniť vlastnými aktivitami. Nudia sa len ľudia bez fantázie. Keď zrazu nebude celé večery čakať doma, možno si začne jej spoločnosť viac ceniť. Viem z vlastnej skúsenosti, aké sú tieto partnerské hry únavné, naozaj to však často funguje na princípe tieňohry. Naháňate ho ako tieň a on pred vami uteká. Otočíte sa a bežíte pred ním, a on vám šliape na päty. Elenin partner má na výber. Nikto ho po práci nemôže nútiť do niečoho, čo nechce. Bezvýchodiskové životné situácie síce existujú, ale tento prípad to určite nie je.

™ ™ ™

Nie je mi jasné, prečo má Elena partnera, s ktorým ju nič nespája. Alebo dobre zarába? Píše, že cez deň pracuje, víkendy trávi v kolektíve počítačových maniakov a v noci je uťahaný a spí. Ako a kedy zistila, že je to ten pravý?

™ ™ ™

Elena, jedného sobotného večera poďakujte partnerovi za priateľstvo a povedzte mu, nech vypadne z vášho života. Žiadny naozajstný vzťah sa nedá vyprosiť, vynútiť ani naaranžovať. Čo je nahnité, do toho treba kopnúť, aby sa to zrútilo do nenávratna.

™ ™ ™

Je úplne jedno, či Elenin programátor trávi víkendy bez partnerky na podnet firmy, alebo na niečí iný popud. Ak sa v spoločnosti kolegov cíti dobre, až lepšie ako v spoločnosti svojej partnerky, je to po dvoch rokoch známosti pomerne spoľahlivý signál, aby si pozbierala veci a odišla. Niekde totiž bude vážny problém so schopnosťou žiť v dvojici. Ale vôbec nemusí byť na vine programátor.

™ ™ ™

Môj bývalý bol okrem maminho cecka aj programátor. Asi pol roka som mu jasne a celou, nie však viac ako 15-slovnou vetou hovorila, že ak sa niečo nezmení, odídem od neho. Jedného dňa som mu pred spaním povedala, aby ma zajtra nehľadal, lebo idem bývať domov. Rozplakal sa a potom pri rozvode tvrdil, že som proste odišla a on sa k tomu nemohol vyjadriť. Oni takéto veci nepočujú. Možno som mu to mala povedať v Céčku alebo v Assembleri.

™ ™ ™

Programátorov poznám veľmi málo, vlastne len jedného, a je to úplne normálny človek až na to, že čas preňho neznamená nič viac než slovo. Dokáže smrteľne vážne do telefónu povedať - o minútku som u teba - a pritom on je v Trenčíne a ja v Bratislave.