FOTO - REUTERS
Víťaz wimbledonskej dvojhry 1987 Pat Cash z Austrálie spomína na zážitok z roku 2001, keď prvý raz stretol talentovaného štrnásťročného španielskeho tenistu:
"Istý čas som sa trápil myšlienkou, že ma na kurte zdolalo dieťa, ale dnes viem, že to bol budúci víťaz grandslamových turnajov. V máji 2001 sme hrali na Malorke jeden zo seriálov veteránskych turnajov, v Santa Ponsa Country Clube som mal nastúpiť proti Beckerovi. Boris pre zranenie nemohol hrať, a tak som súhlasil s ponukou, aby si so mnou zahral najtalentovanejší z mladíkov.
Antuka nikdy nebola mojím obľúbeným povrchom, jednako som si na ňu zvykol a ako 36-ročný som mal na tomto kurte bohaté skúsenosti. Nepredpokladal som, že môžu prísť ťažkosti v zápase s chlapcom, ktorý mal iba rok, keď som vyhral Wimbledon.
Rafael hral akoby to bol jeho životný duel. Spomenul som si, že Austrálčan Lleyton Hewitt sa vie vyhecovať na dvorci v rovnakom štýle. Po každej víťaznej lopte zaťal päsť a povzbudzoval sa pokrikom: vámos. Počul som to vari stokrát.
Vyhral som prvý set, on získal druhý.V treťom sete sme došli do tajbrejku a chlapec bol na celom kurte. Vyhral ten zápas.
Na druhý deň som zavolal niekoľkým svojim sponzorom, aby som ich upozornil na Nadala. Iste neľutujú, že zareagovali bez zaváhania.
Rafael tvrdo pracoval na sebe v juniorskom veku a prerazil medzi svetovú špičku. Už dnes je u súperov obávaným hráčom. Zosilnel, má prudký servis a jeho topspinové údery forhendom sú veľkou zbraňou. Rýchle nohy sú predpokladom, že okrem antuky môže byť veľmi dobrým hráčom aj na tvrdých povrchoch.
Keď ho raz uvidím, ako dvíha nad hlavu víťaznú trofej na grandslamovom turnaji, môžem sa utešovať, že som prehral s budúcim antukovým kráľom."
