Patria sem také, keď súd začne automaticky dedičské konanie po mŕtvom a nevzniknú žiadne problémy, ale aj spory medzi nespokojnými dedičmi. Najčastejšie sa im nepáči, aká časť majetku im po poručiteľovi zostane. Vtedy sa rozhodnú vec riešiť na súde.
Notári a advokáti tvrdia, že by sa tomu dalo do veľkej miery vyhnúť, keby ľudia za života častejšie dali svoju poslednú vôľu na papier. Spísanie závetu nestojí veľa. Na Slovensku sa však táto možnosť na predchádzanie prípadných sporov o dedičstvo medzi pozostalými využíva len zriedka. V podobe notárskej zápisnice stojí spísanie závetu 800 korún, ak je jeho súčasťou aj vydedenie tak 1500 korún. To isté možno spraviť pred advokátom. Závet však môže pri splnení zákonných podmienok napísať každý sám a zadarmo.
"Z celkového počtu dedičských vecí je počet vecí, keď poručiteľ zanechal závet, pomerne nízky. Predstavuje približne 10 až 15 percent," tvrdí notár Karol Kovács. Výhodou závetu je, že pozostalým zanechá odkaz, v ktorom je prejavená jeho vôľa, ako sa má s jeho majetkom naložiť po jeho smrti. "Pozostalí, u ktorých je predpoklad, že si väčšinou poručiteľa za jeho života vážili, už z úcty k jeho pamiatke by mali túto vôľu rešpektovať," radí Kovács.
To isté ľuďom odporúča aj Darina Michalková zo Slovenskej advokátskej komory. "Budúcim dedičom by som odporúčala akceptovať závet a zobrať ho ako prejav vôle poručiteľa a nesúdiť sa," hovorí. Michalková dodáva, že žiaden majetok nestojí za to, aby sa rodina rozhádala, čo je pri dedičských sporoch časté.
"Väčšina dedičstiev by sa mala dať vysporiadať bez toho, aby tam vstupoval advokát, lebo sa pozostalí dohodnú," hovorí Michalková. Komplikácie môžu nastať, ak sa medzi sebou nevedia dohodnúť deti z prvého a ďalších manželstiev.
Z praxe si spomína na prípad, keď jeden z dedičov namietal pred súdom pravosť podpisu pod závetom. Museli sa vyjadrovať grafológovia, ktorí skúmali dokumenty podpísané poručiteľom v tom čase, ako bol spísaný závet. V inom spore sa skúmal psychický stav ťažko chorého človeka v čase podpísania závetu. Vypočúvali sa jeho lekári a zisťovalo sa, či poručiteľ bol ešte v čase spísania závetu spôsobilý na právne úkony.
Práve z takýchto dôvodov považuje Michalková spory o dedičstvo za veľmi nepríjemné, často sa končia znepriatelením celej rodiny.
Dedičské konanie začne automaticky súd
BRATISLAVA - Dedičstvo na Slovensku automaticky prejednávajú súdy. "Súd začne dedičské konanie bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho," hovorí notár Karol Kovács. Miestne príslušným súdom je súd, v ktorého obvode mal zosnulý naposledy trvalé bydlisko. Úmrtie mu oznámi orgán poverený vedením matriky. Súd potom poverí notára, aby ako súdny komisár dedičstvo prejednal.
Poverený notár v Notárskom centrálnom registri zistí, či mŕtvy zanechal závet a ak áno, musí dedičov informovať o jeho znení. Na žiadneho dediča by sa však nemalo zabudnúť ani v prípade, že závet nebol spísaný. Súdny komisár "musí viesť konanie tak, aby presne zistil okruh všetkých účastníkov konania, ako aj presný stav majetku poručiteľa, aby sa mohol vykonať presný súpis aktív a pasív dedičstva", píše Kovács.
Notár preto vyšetruje stav dedičstva. Informácie získava od ľudí znalých "osobných, rodinných a majetkových pomerov poručiteľa". Takto sa má zabrániť, aby bol niektorý dedič opomenutý alebo bola vynechaná časť dedičstva.
Rovnako sa postupuje, aj keď je poručiteľom človek, ktorý mal za života vlastnícke podiely vo viacerých firmách. Kovács však upozorňuje, že "pôjde vecne i právne o komplikovanejší prípad prejednania dedičstva ako v prípade osoby, ktorá zanechala iba osobný majetok". Zložitejšie sa dedí aj vtedy, keď mal poručiteľ majetok v zahraničí. Pri jeho vyrovnaní je dôležité, o akú krajinu ide. "Treba zistiť, či je vôbec daná právomoc pre slovenský justičný orgán."
(rp)
Spory o dedičstvo
K súdnemu sporu o dedičstvo dôjde, ak:
* niekto podá žalobu o neplatnosť závetu,
* dedičia pred notárom namietnu, že do dedičstva nepatrí niektorá vec,
* ak sa nededí na základe závetu, ale zo zákona a poručiteľ krátko pred smrťou jednému z dedičov daroval väčší majetok. Zo zákona sa tento dar započíta do dedičského podielu obdarovaného. Ak s tým tento dedič nesúhlasí, pretože tvrdí, že k darovaniu nedošlo, musí podať na súd žalobu. Súd rozhodne, či sa táto časť majetku stane súčasťou dedičstva.
Darina Michalková zo Slovenskej advokátskej komory ľuďom odporúča, aby advokáta vyhľadali ešte pred tým, ako dôjde k dedičskému konaniu a predišli tak možným problémom. Ak už dôjde k úmrtiu, je dobré obrátiť sa na advokáta v prípade, že sa dajú očakávať nejaké problémy. (rp)
