m aj v bratislavskom klube Babylon.

"Stretnutie punkrockovej hystérie, európskej klasickej hudby a industriálnych hlukov," tak pomenovali prvé nahrávky Young Gods novinári. V polovici 80. rokov, keď po prvýkrát títo Švajčiari vtrhli na scénu, nedali sa prehliadnuť už len pre neobvyklé obsadenie: za spevákom Franzom Treichlerom, zakladateľom skupiny, na pódiu trónili bubeník a hráč na sampler. Táto kombinácia je dnes už bežná, v roku 1985 však využívanie nasamplovaných zvukov v kombinácii s rockovými bicími bolo osviežujúcou raritou.

Debutový album Young Gods (1987) neunikol ani pozornosti médií. Vplyvný časopis Melody Maker ho zvolil za nahrávku roka. Temná hudba s francúzskymi textami, citátmi Šostakoviča, coververziami Hendrixa či cabaret music si rýchlo našla medzinárodné publikum.

Po ďalších, rozumne dávkovaných a prepracovaných nahrávkach sa z priekopníkov stali klasici, ktorí inšpirovali hviezdy vychádzajúce na začiatku 90. rokov (napríklad skupiny Ministry či Nine Inch Nails) a vplyv Young Gods dokonca prekvapivo priznávajú aj hudobníci ako David Bowie či U2.

Ich tajomstvo úspechu je v podstate jednoduché. Na štúdiových nahrávkach i koncertoch si dávajú záležať, cudziu hudbu využívajú tvorivo, nie banálne, obsadenie zmenili iba raz a zaujímajú sa o aktuálne spoločenské problémy. A krédo Franza Treichlera znie: "Domnievam sa, že techniku by sme mali správne využívať, ale nebyť ňou využívaní. Keď je hudba príliš technologická, je nudná."

Skupinu v rámci letného turné čakajú napríklad aj organizátori prestížneho Montreaux Jazz festivalu, ktorí im rezervovali hneď tri večery. Zajtrajší bratislavský koncert bude zároveň párty švajčiarskej nadácie Pro Helvetia, ktorá na Slovensku zatvára svoju kanceláriu.

OLIVER REHÁK