150 miliónov divákov, ktorí tento rok sledovali výkvet spievajúcej a tancujúcej Európy, sa skutočne malo na čo dívať, a to nemyslím len na svetelnú techniku, do ktorej musela hosťujúca Ukrajina dať polovicu svojho štátneho rozpočtu. Čo však neurobí jedna kandidátska krajina za imidž mladej demokratickej krajiny? A čo všetko neurobila iná členská krajina za ten svoj?
Slovensko bolo spolu s Českom jednou z mála krajín, ktoré sa ani tento rok Eurovízie nezúčastnili. Do boja zasiahli Moldavci, Albánci ba i Andorra, nehovoriac už o baltských krajinách, ktoré v posledných rokoch siahli až na víťazstvo. Z 39 prihlásených krajín sa ich do finále prebojovalo 24, vrátane Maďarska, Chorvátska, Srbska či Macedónska. Česká televízia vyhlásila, že tento rok mala iné priority, napríklad súťaž Najväčší Čech, oslavy 40 rokov Večerníčka i mediálne partnerstvá festivalov v Zlíne či v Karlových Varoch.
Zo Slovákov sa tejto súťaže naposledy zúčastnila v roku 1998 Katarína Hasprová s piesňou Modlitba, dva roky predtým to bol Marcel Palonder s piesňou Kým nás máš, v roku 1994 zas Martin Ďurinda & Tublatanka s Nekonečnou piesňou. Naši sa umiestnili sa na 18 až 21 mieste.
Slovenská televízia sa tento rok vyjadrila, že naša neúčasť je výlučne otázkou financií. Len náklady na vysielacie práva a poplatok za delegovanie speváka by vraj STV stáli takmer 2 milióny korún. Slovenská televízia pôvodne zvažovala, že sa by nominovali víťaza šou Slovensko hľadá SuperStar, avšak po "dôkladnom zvážení finančných nákladov" sa nakoniec do projektu nezapojila.
Ak by mala ísť na súťaž víťazka našej SuperStar, je asi aj lepšie, že sme tentoraz túto výšku "vynechávali". V konkurencii takých takých hlasov ako mala Chiara z Malty, energie s akou prišla Rumunka Luminita Anghelová a popovej profesionality akú predviedla víťazná grécka Helena, by asi Katka Koščová nemala veľa šancí.
Popri otáznikoch nad kvalitou našej pop scény si však kladiem aj otázku dvoch miliónov. Je investícia jedného haliera do jedného európskeho diváka až tak veľa? Keď to dokáže jedna Nora Mojsejová, nemáme my, 5 miliónov Slovákov tiež na to, aby sme dali dokopy dva milióny na svoju propagáciu? Skutočne nechceme, aby sa aj na Slovensku odvysielal program, ktorý je v danom žánri špičkový, a ktorý by mohol by do našich domácich superparád doniesť tak potrebné medzinárodné porovnanie? O to viac, že prirodzene, nejde len o hudbu. Vyradenie holandskej speváčky zo semifínále malo vraj vplyv aj na holandské referendum o euroústave. Holanďania totiž s nedôverou sledovali radikálny nástup Východoeurópanov do súťaže a presun ťažiska Európy na východ. Hlasovanie účastníckych krajín je vlastne veľkým sociologickým prieskumom vzájomných sympatií a antipatií jednotlivých národov. Aj v ňom sa ukázalo, aké praktické sú drobné regionálne či kultúrne spojenectvá. Ako sa nám podarí presadiť sa na scéne Európy, keď ani len nezabojuje o priazeň?
Keď už nie priamo Eurovíziu, máme vôbec nejakú európsku víziu? Česká televízia ponúka svojim divákom vždy vo štvrtky pravidelné rozprávania na témy, ktoré trápia Európanov so šarmantným sprievodom Evy Hrnčířovej pod názvom U nás v Európe. V stredajšom hlavnom vysielacom čase je zaradený cyklus Európsky film. Česi nedávno prevzali od nemeckej WDR aj cyklus filmov Európa dnes, ktorý je reflexiou súčasných problémov v Európe. V máji odvysielali aj dokumentárny film Európa okolo nás? My v Európe!, scenáristom a režisérom jednej časti bol Slovák Milan Balogh. Tento čerstvý držiteľ Ceny ARTE z filmového festivalu v Oberhausenu za najlepší krátky európsky film roku sa spolu s svojimi visegrádskymi kolegami originálne pozrel na štyri susedné krajiny vstupujúce do Európy.
S európskym aspektom to však u slovenských televízií nie je najlepšie. Kvalitnú európsku produkciu reprezentoval na prelome mája a júna ešte tak Plechový Bubienok, zvyšok európskej ponuky tvoria romantické drámy či akčné filmy.
Zostane najeurópskejším projektom našej televízie Magazín Ligy majstrov? Limit 20 percent nezávislej európskej produkcie, ktorý má verejnoprávna televízia daný zákonom, je v súčasnosti napĺňaný veľmi sporne, ak vôbec.
Euroreferendum je už schválené, tak načo?
Na Veľkú cenu Eurovízie sa pozeralo viac ako 150 miliónov divákov. Slovenská televízia ju nevysielala a nikto od nás tam ani nespieval.
Autor: FOTO - ČTK/AP
