krehká voči ďalšej ľudskej schopnosti - bezohľadne ničiť. Ničiť nielen veľkolepé stavby, ale ľudské životy a nemilosrdne určovať ľudské osudy.

Stavať a ničiť - protiklad v dejinách ľudstva je ako červená niť, ktorá sa ťahá stáročiami. Jeden člen rodiny stavbu postavil, druhý ju ničí, tretí ju má zase vybudovať. Aký jednoduchý obsah knihy. Medzitým je však veľa úsilia, lásky, nenávisti, krvi a pomsty.
Rodina, ako každá dobre situovaná nemecká rodina, má osláviť narodeniny starého pána. Je to príležitosť aj na úvahy o minulosti. Je už po vojne a pamiatky sa postupne začínajú obnovovať, to, čo sa nedá obnoviť, sú ľudské životy. A preto sa Johanna, ktorá ako najcitlivejšia členka rodiny prežila smrť svojich detí, rozhodne konať a potrestať vraždu svojho vnúčaťa.
Heinrich Böll (1917 - 1985) vydal román Biliard o pol desiatej v roku 1959. Nemecká spoločnosť sa pomaly z traumatizovanej, ubitej a dezorientovanej menila na novú demokratickú. Cesta zmeny však nie je jednoduchá. Prejsť ňou museli postihnutí, ale aj hochštapleri, ktorí nacizmu posluhovali, a aj vrahovia.

Böll pochopil, že urobiť deliacu čiaru, vôbec nie je jednoduché. Rany sa nedajú ľahko zaceliť. Niektorí jedinci vôbec nemienili platiť daň za svoju krutosť a spravodlivosť je kostrbatá. Preto ju berie v jeho románe do rúk matka a stará matka. Ona má morálnu silu, ktorú ostatní stratili. Chápu ju, ale nevládzu bojovať so zlom.
Celá Böllova tvorba je snahou vyrovnať sa s najohavnejšou minulosťou, akú štát, krajina a ľudia zažili. Böll vie, že jednoduché to nebude. Cez literatúru má odvahu sa pozrieť na svojich súkmeňovcov. Je presný, spravodlivý a chápe, že minulosť sa nedá zvládnuť inak, len analýzou. Johanna je jeho snaha o kruté riešenie. Iné však podľa neho nie je možné.
Autor používa retrospektívy a strieda časové roviny, ale patrí medzi realistických spisovateľov. Nemeckú precíznosť charakterizuje napríklad opisom pravidelných raňajok - vždy v tú istú hodinu, vždy to isté menu - alebo pravidelnosťou hry o pol desiatej, ktorá poslúžila aj ako názov knihy.
Za svoju tvorbu dostal Nobelovu cenu v roku 1972. Jeho diela preložili do 20 jazykov a prekladajú aj naďalej. Böll bol aj vojakom nemeckej armády, koniec vojny zažil v americkom zajatí, ale celý svoj život sa venoval literatúre. Najprv človeku vo vojne "Kde si bol Adam" (1951) a potom tesne po nej napísal poviedky "A nepovedal jediné slovo" (1953), "Dom bez obrazov" (1954), diela "Klaunove názory" (1963) a "Koniec služobnej cesty" (1966). Neskoršie dielo "Skupinový obraz s dámou" sa už viac venuje nemeckej súčasnosti a vojnové spomienky prestávajú byť leitmotívom.

Böll nie je socialistom, aj keď niektoré jeho diela majú určité silné sociálnodemokratické črty. Je spisovateľom so silným nedogmaticky chápaným kresťanským étosom, a preto jeho diela nemajú nič spoločné s pocitmi prázdnoty a beznádeje. Nemá rád konzumnú spoločnosť a verí vo vnútornú silu človeka. Verí v ľudí, čo prešli peklom, ale nájdu vnútornú silu na život. Taká je Marianna v Biliarde o pol desiatej. Videla smrť svojho maličkého brata, ktorý zomrel rukou matky, aby tá prežila. Matke síce nevie jej slabosť odpustiť, ale pomaly sa naučí žiť u adoptívnych rodičov a nájsť si i lásku.
Böllove diela sú dobovou mapou povojnového Nemecka, ale nastolením problému "ako žiť po katastrofe", majú čo povedať každej dobe. Znovu treba budovať kamenné stavby - veľké a pevné, a znovu veriť, že už nepríde nikto, kto dá rozkaz na šialené ničenie. Ten kto stavia a obnovuje, musí veriť, že dielo pretrvá. "Áno, v klauzúre sa už býva - povedal opát - a tu je naše oko v hlave, naša knižnica." Život sa do opátstva vrátil, dokonca sa našli aj staré nezničené umelecké diela. Opát sa usmieva, všetko sa vracia do normálu. Niektorí sa nevedia vyrovnať s minulosťou, niektorých musia trestať.

Autor: ds