V príšerne gýčových farbách a gýčovom nasvietení, pod kopou pátosu a nevydarených vtipov by sa dalo niečo nájsť, žiadny strach. Myšlienka tejto romantickej komédie nie je až taká márna. Čo keď však pri nej zopárkrát zvoláte: Bože, ale toto snáď nie!? Lebo ste to už naozaj tisíckrát videli, nezabáva vás to, nedojíma, len otravuje. Je to totiž prehnané a okukané. Samozrejme, nič z toho neplatí, ak ste len prvý alebo druhýkrát v kine.

O nápade či nápaditosti v tomto prípade netreba hovoriť, ale sympatické je, na aký zdanlivo nedramatický problém sa tento príbeh zameral. Veď John Clark má pokojný život a je v ňom spokojný. Manželka je s ním šťastná, deti sú skvelé, také, ako si predstavoval, akurát, že dospievajú. Lenže popri spoločnom rodinnom živote by si chcel pestovať aj svoj vlastný, osobný svet, lebo ten pozná už odmalička a potrebuje ho k duševnej rovnováhe.

Pri každodennom cestovaní si všimne budovu tanečnej školy, priťahuje ho mladá žena - tanečná inštruktorka, ktorá sa zvykne smutne a zasnene pozerať z jej okna. Rozum hovorí nie, ale nohy ho ženú za ňou. Prihlási sa do kurzu, začne tancovať. A už sa to začína: manželka nič netuší, on je stále lepší, smutnú inštruktorku bez nálady to začne baviť, začne ho chystať na súťaž. Nepýtajte sa na akú, skrátka na súťaž. Vy by ste si vedeli predstaviť film o tanci bez nej?

Romantika je to len ťažko znesiteľná. Sladká hudba pripomína naivné filmové lovestory z päťdesiatych rokov minulého storočia a herectvo Jennifer Lopez (v úlohe zatrpknutej inštruktorky) je väčšinu času takmer neznesiteľné. Rozhodne sa do tejto komédie v istom zmysle hodila, tanečný talent má, to je neodškriepiteľné. Jej filmová postava prechádzala akousi životnou krízou (ak to nie je príliš silné slovo), chodila ako tieň.

Scenáristicky však bola tieňom aj popri všetkých ostatných postavách, s tým Jennifer nevedela urobiť nič. Bola neživá, čo sa prejavilo hneď, ako prestala tancovať alebo začala rozprávať. Hlas mala posadený vysoko - to asi najjasnejšie prezrádzalo jej neistotu.

Občas pritom filmom preblesne čosi, čo patrí k štandardnej a priemernej komédii. Aj Gere (Clark) a najmä Sarandonová (jeho manželka Beverly) cítili iróniu svojich postáv. Držali ich pri zemi, a keď už boli takí šťastní manželia, aspoň z nich neurobili neobyčajných a dokonalých. Z kategórie vydarenejších motívov bol aj osobný detektív, za ktorým sa Beverly vypravila, keď si nebola istá manželovými aktivitami.

Aj keby však subtílnosti a duchaplnosti bolo viac, tejto komédii by to nepomohlo. Od začiatku bola nastavená inak - aby len bola. Sami uvidíte, ako rýchlo na ňu zabudnete.

Smiem prosiť? (Shall we dance?) USA, 2004 * 106 min

Réžia: Peter Chelsom * Scenár: Masayki Suo, Audrey Wells * Kamera: John de Borman * Hudba: John Altman, Peter Gabriel, Stephin Merritt * Hrajú: Richard Gere, Jennifer Lopezová, Susan Sarandonová * Premiéra v SR: 27. mája