"Boli sme tu ešte predtým, ako ste vedeli, že nás potrebujete," hlása reklama CNN. Jej zakladateľ Ted Turner spomína, ako si všetci ťukali na čelo, keď hovoril o televízii, ktorá bude 24 hodín denne vysielať iba správy. Nik mu vraj neveril. On bol pritom presvedčený, že sa rýchlo dostanú z pivnice hore. CNN začala zarábať milióny a stala sa symbolom globalizácie. Trojpísmenková televízia predbehla konkurenciu najmenej o desať rokov - dnes sú spravodajské televízie samozrejmosťou. Dokonca aj na Slovensku. CNN začala vysielať 1. júna 1980, pred 25 rokmi.
Ted Turner sa roky pohyboval v reklamnom a mediálnom svete. Zachránil niekoľko krachujúcich miestnych televízií, keď v nich posilnil šport a napätie. Bolo to práve na úkor správ, zahraničné takmer úplne vymazal. Aj preto mu nikto neveril, keď vyhlásil, že chce založiť čisto spravodajský kanál, ktorý porazí dovtedy zabehané silné stanice.
Turner mal sen byť najvplyvnejším mužom planéty a v podstate si ho aj splnil. Vďaka CNN bol v priamom prenose pri všetkom dôležitom, čo sa na svete dialo, a ešte na tom aj zarobil.
Z podzemných priestorov bývalého klubu začal vysielať do dvoch miliónov domácností v Amerike a ďalších 23 krajín sveta. K jeho správam sa však mohli ľudia dostať väčšinou v hoteloch. Dnes pozerá CNN takmer 90 miliónov amerických domácností a môžu si ju naladiť viac ako dve miliardy ľudí v 200 krajinách sveta.
V posledných rokoch síce stratila pozíciu americkej jednotky, vo svete je však stále najsledovanejšia. A stále funguje základná Turnerova formulka: sledovanosť sa zvyšuje, keď sa niečo deje. Bolo to tak počas vojen, útokov na dvojičky, veľkých volieb.
"Pred 25 rokmi bola CNN len snom," hovorí Jim Walton, ktorý je prezidentom CNN 24 z 25 rokov. "Ak si to rýchlo pretočím až do súčasnosti, CNN je jednou z najznámejších značiek na svete."
Turner, ktorý má povesť playboya, alkoholika a šikovného obchodníka, mal dobrý odhad. K mladým, snaživým reportérom a priamym prenosom zo zaujímavých udalostí sa po prvých rozpačitých rokoch nalepila reklama. Veľké firmy pochopili, že CNN je kanál, cez ktorý sa dostanú aj na miesta, o ktorých ani netušia.
Tesne pred začiatkom prvej vojny v Iraku zavolal do štúdia CNN muž, ktorý dobrou angličtinou hovoril, že je líbyjský vodca Muammar Kaddáfí a chce svetu povedať recept, ako predísť vojne. Mladý reportér Eason Jordan, ktorý sa neskôr stal šéfom spravodajstva, okamžite zložil. Vedelo sa, že Kaddáfí po anglicky nevie. Telefón zvonil ešte niekoľkokrát. Nakoniec zavolali z líbyjského ministerstva zahraničia a pobúrene sa CNN pýtali, prečo nechce hovoriť s Veľkým vodcom. Jordan povedal, že ak chce Kaddáfí naozaj prehovoriť, nech je pripravený o hodinu vo svojom beduínskom stane. Diktátor čakal. Na otázku, kde sa naučil po anglicky, odpovedal: "No predsa sledovaním CNN."
V tom čase zažívala stanica zlaté roky. Vojna v Iraku sa podľa mnohých stala obrovskou marketingovou kampaňou CNN. V predvečer útoku na Bagdad odmietli traja zamestnanci televízie odporučenie americkej armády a ako jediní západní novinári neopustili hotel Rašíd. Peter Arnett na streche hotela s plynovou maskou na tvári teatrálne ukazoval prilietajúce americké rakety a výbuchy na nočnej bagdadskej oblohe. V priamom prenose tiež informoval, že Saddám Husajn vypustil rakety Scud. "Opýtajte sa CNN, kde tá strela dopadla!" prikázal šéf CIA Webster svojim podriadeným.
Na obrazovku CNN bolo vtedy prilepených viac ako 11 miliónov domácností. Vojnu v priamom prenose sledovali aj najdôležitejší politici planéty a neskôr aj americký prezident George Bush priznal, že Peter Arnett a CNN v tých okamihoch vedeli viac ako jeho ľudia.
Turner žil desať rokov priamo v kancelárii v budove CNN, ktorá nemala sídlo na newyorskom Manhattane, ale v diere, akou bola Atlanta v Georgii. Postupne skupoval všetko, čo sa dalo, ale po rokoch blahobytu sa prestalo dariť jemu aj CNN. S konkurenciou a ekonomickou recesiou klesali zárobky. Turner nakoniec CNN predal koncernu Time Warner a pred dvomi rokmi z televízie odišiel.
CNN však dodnes neustále prináša najdôležitejšie správy. Turner správne odhadol, že sa vždy nájde dosť ľudí, ktorí o ne budú mať záujem. "Je zábavné, že ešte aj po 25 rokoch o tom niektorí ľudia pochybujú. Diváci pritom chcú takýto kanál naladiť len na 10 - 15 minút, aby zistili, čo sa deje a že svet sa neskončil," hovorí šéf medzinárodného vysielania Chris Cramer.
Zajtra - Trümmerfrauen
