Stáli tam dvadsiatnici s dredmi na hlave, čo za všetko na svete vinia kapitalistov a Američanov, ale aj ženy niekoľko rokov pred dôchodkom, čo sa boja o prácu. A boli tam aj štátni úradníci, ktorí prišli podporiť svoje odbory.
Títo ľudia majú pocit, že ich ohrozuje nemilosrdný trh, poľskí údržbári a hladní Turci. Práve oni povedali euroústave nie.
Mnohí priznávali, že ich prekvapilo, že ich je tak veľa. "Som šťastný, nech žije sociálna spravodlivosť," vykrikoval mladík v etnoodeve z blšieho trhu a búchal do bubna. Jeho kamaráti okolo neho tancovali a balili si cigarety.
Úplne opačná situácia vládla podľa francúzskych televízií v centrálach vládnych strán a v tej časti opozičných socialistov, ktorá podporovala prijatie euroústavy. Hoci očakávali porážku, nemysleli si, že bude taká krutá. Okuliarnatý mladík v televízii France 2 vysvetľoval, že kampaň nezvládli a ľudia hlasovali proti vláde a nie proti euroústave. Ostatným nebolo veľmi do reči.
Bastila však burácala: tety z kancelárií sa objímali s antiglobalistami a upokojovali sa, že už sa im nemôže stať nič zlé. Ekonomickí analytici upozorňovali, že aj pre ich radosť sa zastaví reforma ekonomiky aj dôchodkového systému. (mik)
