Giancarlo Politi, taliansky vydavateľ a šéfredaktor prestížneho umeleckého časopisu Flash Art, organizátor Pražského bienále. Spolu s manželkou českého pôvodu Helenou Kontovou založili v roku 2001 úspešné Bienále v Tirane, minulý rok veľtrh umenia Milano Flash Art Fair. V tlačovej správe k terajšiemu Prague Biennale 2 Politi otvorene hovorí o predošlých aj súčasných konfliktoch okolo tohto podujatia a prezentuje kritický názor na Knížáka ako na človeka, umelca a riaditeľa Národnej galérie. FOTO - ARCHÍV A. K.
Minulý štvrtok sa začal veľký trojdňový otvárací maratón druhého ročníka Pražského bienále, ktoré potrvá až do jesene tohto roka. Jeho hlavný organizátor, taliansky vydavateľ a kritik umenia GIANCARLO POLITI okrem alternatívneho priestoru a nízkeho rozpočtu zdôrazňuje jeho priamejšie prepojenie so živým umeleckým svetom. Pred dvoma rokmi sa obrátil na svojho bývalého priateľa Milana Knížáka a Národnú galériu pri spolupráci na založení Pražského bienále. Nezhody, ktoré pri jeho organizácii vznikli, vyústili do vzniku dvoch bienále v Prahe - Politiho Prague Biennale a Knížákovho IBCA (Medzinárodné bienále súčasného umenia), ktoré sa otvára o mesiac. Giancarlo Politi poskytol SME exkluzívny rozhovor.
Pre svoje bienále ste si opäť zvolili Prahu. Bolo to napriek alebo práve kvôli konfliktu s Milanom Knížákom?
"Verím, že Praha je európskym mestom kultúry budúcnosti. Navyše moja žena Helena Kontová je z Prahy a prvý ročník bienále mal enormný úspech. Tak prečo by som mal opustiť toto mesto?"
Ako vnímate časové prelínanie s Knížákovým bienále?
"Pražské bienále je iba jedno. Nežiarlim na Knížákove aktivity. Som presvedčený, že naše sú oveľa lepšie. Som liberálny človek a mám rád konkurenciu. Pravda však je, že nasledujúce bienále bude už na budúci rok, aby sa nekrylo s Knížákovým ani benátskym. Myslím si, že Praha si zaslúži mať medzinárodnú umeleckú šou každý rok."
Karlínska hala je ako bývalá továreň istým druhom alternatívneho priestoru. Vybrali ste si ju zámerne ako protipól k bielej kocke - Veletržnému palácu?
"Keď som prišiel do tejto zanedbanej haly prvýkrát, bol som očarený. Chcel som vidieť, ako silné súčasné umenie reaguje s takýmto priestorom. Uvidíme, ako to dopadne - verejnosť bude súdiť. Ale väčšine umelcov sa priestor veľmi páčil."
Zdôrazňujete nízkorozpočtovosť svojho podujatia, ale chcete konkurovať najväčším umeleckým prehliadkam. Je to možné?
"Náš rozpočet bol 120-tisíc eur. Viac ako polovica išla na základnú rekonštrukciu haly, takže na celú prehliadku sme mali asi 50-tisíc. Náš rozpočet bol stokrát nižší, ako má Benátske bienále či Dokumenta v Kasseli, desaťkrát menšie, než má Manifesta. Ja hovorím, že je to zázrak. Neviem, či to ľudia pochopia. Verím, že veľké prehliadky, ako som spomenul, mrhajú peniazmi, pretože nemyslia a nepracujú ekonomicky."
Vyjadrili ste sa, že na rozdiel od iných veľkých prehliadok, ktoré sú pod silným teoretickým tlakom, vy vychádzate priamo z umeleckého života.
"Áno, žijeme v časoch teoretického terorizmu. Všetci kurátori sú potenciálnymi teroristami umenia. Teoretizujú, ale umeniu nerozumejú. Mnohé bienále sú často príliš komplikovanými a mätúcimi prehliadkami, ktoré sa končia ako prehliadky kamarátov kurátorov. My sme sa tomuto chceli vyhnúť - ponúkame základný umelecký postoj dneška. Táto prehliadka ukazuje hlavné problémy najaktuálnejšieho umenia. Ukazujeme umenie ako kontempláciu na jednej strane a ako akciu-politiku na strane druhej."
Vám osobne je bližšia maľba alebo akčné umenie?
"Ako šéfredaktor Flash Artu som, samozrejme, trendovo zameraný. Na bienále som svoje osobné záujmy nevťahoval. Mám rád nové veci, ktoré prichádzajú. Maľbu, ale aj umelcov, ako sú Damien Hirst, Maurizio Kattelan či Jeff Koons, ktorého chcem zaradiť do budúceho bienále."
Prečo z politického umenia práve Latinská Amerika?
"Umenie v tejto časti sveta je veľmi silné a progresívne. Umelci veria, že zmenia svet - sú aktívni aj na sociálnom poli. Ale musím povedať, že sú aj veľmi idealistickí. Nie sú globalistami, bojujú všade a proti každému. Je to pekné, ale utopické."
Druhý ročník Pražského bienále sprevádzajú nálepky, ktoré vyzývali na bojkot Milana Knížáka a Národnej galérie. FOTO - ARCHÍV A. K.
Marylin Monroe sa stala ikonou Politiho prehliadky umenia, na ktorej dominuje maľba a politika. FOTO - VLADIMÍR WEISS
Divácky najúspešnejší je objekt s vernou kópiou Saddáma Husajna vo formaldehyde v životnej veľkosti pod názvom Žralok. FOTO - VLADIMÍR WEISS
Autor: ANDREA KOPERNICKÁ, Praha
