Nad francúzskym referendom sa zmilovalo aj počasie. Aspoň v Paríži. Po horúčavách prišla zamračená obloha a nádej, že Parížania sa nepôjdu opaľovať a vrátia sa skôr z víkendových domov. Napokon v metropole a Lyone mohli ľudia hlasovať až do desiatej večer, inde len do ôsmej.
"Len aby nezačalo pršať, potom už nepríde nikto," povedal policajt pred referendovou miestnosťou na ulici La Fayette. Do budovy základnej školy sa okolo desiatej ráno veľa ľudí nehrnulo.
Sophie sa šla prejsť so psom, a keďže to má po ceste, prišla aj hlasovať. Hlasovala za euroústavu. Nepáčilo sa jej, čo v kampani rozprávali komunisti a Le Pen. "Sú na vine, že Francúzi vyzerajú ako šovinisti, čo nie je pravda," vysvetľuje. O čom je nová ústava, nevie, ale asi je potrebná, keď je únia taká veľká.
Do štátneho lýcea v 18. obvode prichádzali ľudia len sporadicky. Obyvatelia z neďalekej luxusnej novostavby hlasovali za. Reči o strate sociálnych istôt sú im smiešne.
Sociológovia hovoria takémuto typu voliča "otvorený Francúz". "Sú to profesionáli, ľudia z privátneho sektora. Už dávno sa nespoliehajú na štát. Sú sebavedomí a myslia si, že ústava Francúzsko a Európu posilní," opisuje typického voliča ‚za' analytik Bastien Nivet.
Iné je to na predmestí Paríža, v Evry. Žije tam veľa prisťahovalcov z Blízkeho východu a severnej Afriky. Mnohí sú vo Francúzsku načierno a nemôžu hlasovať. Ak mali papiere v poriadku, hlasovali proti: uverili, že euroústava do krajiny vpustí lacnú pracovnú silu.
Študent Benoit tvrdí, že celý víkend rozmýšľal, či pôjde hlasovať. Práve nerozhodnutí voliči mohli zvrátiť negatívne tendencie. Benoit sa napokon rozhodol, že nepôjde.
"Neviem, prečo by som mal zachraňovať česť Francúzska. Za to predsa platíme politikov," hovorí a nasadá na bicykel. Odchádza z Paríža a plánuje, že sa nevráti, až kým nezatvoria referendové miestnosti. Pre každý prípad. (mik)
