BRATISLAVA - Na Slovensku sa rozmáhajú úverové podvody. Podvodníci si na falošné doklady zoberú úver, ktorý však nikto nespláca. Hospodárske noviny v marci upozornili na 16-miliónovú škodu, ktorú ČSOB spôsobilo 35 podvodníkov v jednej filiálke. V piatok priniesli informácie o ďalších škodách, ktoré spôsobili podvodníci v bratislavskej pobočke ČSOB. Výška škody však nie je známa. "Môžem potvrdiť, že v kauze úverových podvodov bolo podaných spolu 108 trestných oznámení," povedala pre SME hovorkyňa ČSOB Marta Krejcarová.
Podvody pri úveroch potvrdili aj ostatné banky. Žiadna z nich však nechcela konkrétne povedať, o aký počet ide a o akú sumu ich podvodníci pripravili. Ak ich niekto podvedie, podajú trestné oznámenie. Ak polícia vypátra vinníka a súd ho odsúdi, musí následne zaplatiť banke škodu. Ak je polícia neúspešná, dostane banka peniaze od poisťovne.
Policajná štatistika neeviduje zvlášť úverové podvody. Patria pod špecifickú formu podvodu, ktorý zahŕňa aj poisťovací a subvenčný podvod, ďalej neoprávnené obohatenie, podvodný a zavinený úpadok. Vlani policajti zaznamenali 1277 takýchto trestných činov, čo je takmer trikrát viac ako v roku 2003. Z nich objasnili 843, čo tiež predstavuje trojnásobný nárast. Štatistiku však evidujú v prípade evidencie trestných činov policajtov. Minulý rok prichytili dvoch policajtov.
Ako podviesť banku?
Podvodníci sa väčšinou snažia získať úver tak, že predložia banke falošné doklady. "Najčastejším typom podvodného konania pri žiadosti o úver je predloženie potvrdenia o zamestnaní od zamestnávateľov, u ktorých tieto osoby nikdy nepracovali, prípadne pracovali niekedy v minulosti, no nie v čase podania žiadosti o úver. Zaznamenali sme aj prípady, keď spoločnosť uvedená ako zamestnávateľ vydávajúci potvrdenie vôbec neexistovala," vraví hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Eva Güttlerová. Banka si na základe falošného potvrdenia myslí, že žiadateľ veľmi dobre zarába a prizná mu aj vysokú pôžičku. Menej časté je, ak klient žiada o úver na základe odcudzeného alebo strateného dokladu totožnosti inej osoby. Tieto podvody sú však nepríjemnejšie, lebo banka žiada peniaze od človeka, ktorý s podvodom nemá nič spoločné.
Hovorca Poštovej banky Ján Onda vraví, že zaznamenali aj prípad, keď skupinka ľudí požiadala o úvery, zároveň si navzájom ručili a pritom používali sfalšované dokumenty. Podľa generálnej tajomníčky Istrobanky Eleny Penzes-Strobl evidujú aj prípady, keď záujemcovia o účelový úver predložili falošné faktúry od dodávateľov, ktorými chceli vydokladovať účel použitia peňazí.
Banky sa bránia
Banky rátajú s tým, že sa ich niektorí klienti snažia podviesť. Preto dôkladne preverujú všetky doklady, na základe ktorých rozhodujú o úvere. "Banka má však vypracované mechanizmy, ako takým podvodom v čo najväčšej miere zabraňovať. Kontrola predložených dokladov je podstatne prísnejšia, ale aj overovanie uvádzaných kontaktných osôb sa realizuje cez viac kanálov," hovorí Onda. Okrem toho majú aj takzvanú čiernu listinu ľudí, s ktorými majú negatívne skúsenosti a ktorí sa už niekedy pokúsili získať úver podvodom. Podvodník sa však neocitne v úverovom registri, ktorý slúži bankám ako prehľad o klientoch, ako si splácali svoj úver.
Penzes-Strobl vraví, že aj v prípade, ak odhalia podvod včas, dajú na žiadateľa trestné oznámenie. "Takýto žiadateľ sa dopúšťa pokusu trestného činu úverového podvodu, ktorý je podľa Trestného zákona tiež sankcionovaný trestnou sadzbou," hovorí Penzes-Strobl.
