BRATISLAVA - Nevyliečiteľne chorí, ktorí si želajú umrieť doma, tam môžu zažiť väčšiu traumu ako v nemocnici. Príbuzní a ich rodiny majú problémy požičať pre nich špeciálne pomôcky, ktoré potrebujú - polohovateľné postele, toaletné kreslo, vozíky, antidekubitné podložky. Stalo sa to aj v prípade onkologicky chorého pacienta z Bratislavy, ktorý nakoniec zo stresu dostal infarkt.
Pomôcky požičiavajú zdravotné poisťovne. Predtým však treba odporúčanie ošetrujúceho lekára, môže to byť obvodný lekár aj špecialista. Ten pre pacienta navrhuje aj ošetrovanie cez agentúry domácej starostlivosti, ktoré tiež platia poisťovne.
"Vybavovanie pomôcok je na dlhé lakte, mnohí príbuzní stratia trpezlivosť a vzdajú to," hovorí Mária Pipíšková z ošetrovateľskej agentúry v Prievidzi. Agentúry zabezpečujú ťažko chorým pacientom sestry, ktoré im doma podávajú infúzie a injekcie, ošetrujú dekubity. Sú vybavené základnými pomôckami a prístrojmi - napríklad odsávačky. Polohovateľné postele a drahšie pomôcky majú len zdravotné poisťovne.
Majiteľky agentúr navrhovali poisťovniam, aby v každom okrese mohli zriadiť požičovňu pomôcok. Poisťovne nápad odmietli.
Hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Petra Kafúnová na otázku, prečo je požičanie prístrojov komplikované, odpoveď zúžila len na pacientov s pľúcnymi ochoreniami. Im poisťovňa zabezpečuje dlhodobú oxygenoterapiu v domácnosti. "Pacient si sám prístroj obsluhuje a na obsluhu je aj odborne zaškolený."
Za požičanie pomôcky cez zdravotnú poisťovňu pacient v niektorých prípadoch dopláca. Za starostlivosť poskytnutú cez ADOS neplatí.
Ani sestru však nemusí dostať každý ťažko chorý pacient. Niekedy na to ošetrujúci lekár nevidí dôvod, inokedy má agentúra nízky limit od zdravotnej poisťovne a preto "nedokáže zobrať pacienta do starostlivosti," upozornil generálny sekretár lekárskej komory Eduard Kováč. Lekári hovoria, že návrhy dávajú, ale škrtajú ich zdravotné poisťovne.
Agentúry tvrdia, že cena za bod, ktorú im hradia poisťovne, je príliš nízka - 30 halierov. Poisťovne majú pre ne vyčlenený balík peňazí, ale ani ten im celý nevyplatia.
"Rozsah výkonov posudzuje revízny lekár poisťovne podľa nálezu ošetrujúceho lekára a zdravotného stavu pacienta," povedala o škrtaní Kafúnová zo Všeobecnej zdravotnej.
Ak pacient pomôcku alebo ošetrovateľku nedostane, má dve možnosti - vrátiť sa do nemocnice alebo platiť.
V ešte zložitejšej situácii sú osamelí ľudia, väčšinou dôchodcovia, ktorým nemá kto ošetrovanie alebo pomôcky vybaviť. Takéto prípady ako prvá zistí väčšinou obec, ktorá dôchodcom zabezpečuje opatrovateľské služby. Vedúci sociálneho odboru v bratislavskom Novom Meste Dušan Jahelka povedal, že ťažko chorí dôchodcovia v systéme prepadli. Keď prídu domov z nemocnice, nemá sa kto o nich starať. "Naše opatrovateľky im nemôžu ošetrovať dekubity, pretože ide o zdravotný výkon. Aj tak pomáhajú viac, ako je v ich náplni."
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že systém je vytvorený. Okrem agentúr návštevnú službu robia aj všeobecní lekári, ktorí môžu napríklad aplikovaním injekcie poveriť sestru. Tento systém je bežný v dedinách. Podľa hovorcu ministerstva Karola Farkašovského by sa v Bratislave zdravotná starostlivosť, vrátane návštevnej služby a agentúr domácej starostlivosti nemala líšiť od iných miest a obcí.
Lieky predpisuje iba obvodný lekár
Problémy s predpisovaním liekov nastávajú, ak si rodina vezme na doopatrovanie príbuzného, ktorý má svojho ošetrujúceho lekára v inom meste. Pretože lieky mu môže predpísať iba lekár, ku ktorému je prihlásený, príbuzní musia za lekárom cestovať, alebo pacienta prihlásiť k novému lekárovi. Reforma to nezmenila.
Generálny sekretár lekárskej komory Eduard Kováč povedal, že situácia je riešiteľná už vopred, ak je dosť informácií.
Hovorca ministerstva zdravotníctva Karol Farkašovský povedal, že problémy s predpisovaním špecifických liekov, ako morfín a iné návykové látky, nie sú. "Môže ich predpísať každý lekár, pokiaľ sa na liek nevzťahuje preskribčné obmedzenie." (dro)
Kto koho má informovať
1. ošetrujúci lekári pacienta
2. zdravotné poisťovne svojich poistencov
3. lekárske organizácie svojich členov
Zomierajúci je až posledný v poradovníku
Vysokoškoláčke Helene zomrel otec, ktorému neskoro zistili rakovinu, do dvoch týždňov od prepustenia z nemocnice. Hovorí, že naše zdravotníctvo nedáva možnosť človeku, ktorý nemá peniaze na podplácanie a dobré kontakty, ani na to, aby mohol dôstojne odísť z tohto sveta.
Keď lekárka zistila, že ide o neskoré štádium rakoviny a videla, že otec na život rezignoval, zostala podľa Heleny ľahostajná. Hoci sa rodina domáhala informácií, nedostala ich. "Otec absolvoval chemoterapiu, z nemocnice sme ho vzali domov a chceli sme vedieť, čo máme robiť, čo nás čaká," povedala. "Viem, že lekári nemôžu odhadnúť, ako dlho by mohol ešte žiť, ale my sme nevedeli, ani či sú komplikácie, ktoré má, následkom chemoterapie, alebo či ho premáha choroba." Lekárka povedala, len toľko, že mu dávajú ešte asi trištvrte roka. Pacientovi však neurčila dátum kontroly.
Chorému sa stav po odchode z nemocnice zhoršil, začal mať problémy s dýchaním. "Vedeli sme, že nemocnica požičiava dýchacie prístroje. Nám ho nedala, odpovedali nám, že otec so svojou diagnózou je až na poslednom mieste v poradovníku a že sú tu iní pacienti, ktorým prístroj môže skvalitniť život." Lekárka to uzatvorila tým, že sťažené dýchanie môže byť psychického pôvodu. "Našťastie sa ochladilo a dýchanie sa upravilo."
Otcov stav sa zo dňa na deň zhoršoval, členovia rodiny sa pri ňom striedali po celých 24 hodín. Nakoniec ho odviezli do inej nemocnice. Hoci nespadali pod jej obvod, dcéra dúfala, že si otca pár dní nechajú a stav sa mu zlepší. "Stále sme si situáciu vysvetľovali tým, že ide o účinky po chemoterapii." V nemocnici mu skontrolovali EKG a poslali ho domov, vraj "oni nie sú žiaden internát".
O pár dní mu museli volať záchranku, na linke im povedali, že môže prísť najskôr o tri hodiny, nemocnica poslala sanitku bez lekára. Nakoniec večer zavolala rodina rýchlu pomoc. Keď záchranári prišli, otec to vzdal, a povedal, že do nemocnice nejde. O chvíľu zomrel. (dro)
