Martina Rumanovská pri streľbe. FOTO - MICHAL VALL
Monika Kollárová: "Ja to tak tragicky nevidím, ale dnes je iná generácia. Okrem hádzanej sa živím aj ako učiteľka na základnej škole, hoci momentálne na materskej a uvedomujem si, že nie každý má v živote cieľ niečo dosiahnuť. Máme za sebou nie príliš vydarenú sezónu, to je pravda, ale nemôžeme tvrdiť, že sa hráčkam nechcelo. Všetko sú to talenty, len potrebujú dva-tri roky, aby dozreli. To príde vekom, ony si uvedomia, ako ťažko je dnes zohnať si robotu. Že ich hádzaná môže živiť. Chybou bolo aj to, že sme v tomto ročníku nemali takých ťahúňov ako inokedy. Keď v tíme sú, zvyšok sa pridá. Demotivujúca sezóna to určite nebola, hoci som štyri mesiace pre zranenie nehrala. Všetko zlé je na niečo dobré."
Martina Rumanovská: "Veľké víťazstvá v európskom pohári sme dosahovali v inom zložení. Mali sme legionárky, ktoré vedeli, čo chcú a my sme káder vhodne dopĺňali. Určite sme však vtedy viac chceli. My sme boli ešte tá generácia, čo nedostala všetko na podnose. Dnešná sa uspokojí s tým, čo má. Príliš ma to neteší. Je to kolektívny šport a keď neťahajú všetky, nie je to dobré. Hrať však stále mám o čo. Je to moja práca, mňa rodičia neživia." (rh)
