a demokratmi. Neviem, kde sa vzdelávali a získavali svoje demokratické presvedčenie, pretože existovala jedna vedúca strana, ktorá ideológiu demokracie poznať nechcela. A títo ľudia sa už desať rokov predvádzajú nielen slovenskému národu, ale aj celému svetu.
Nejde mi o to, že mnohí chápu potreby všedného života, no po určitých nádejných predsavzatiach príde psychická únava z výrokov a činov najvyšších predstaviteľov, z ktorých až veľmi cítiť februárové myšlienky posledných päťdesiatich rokov. A ak národ šomre a je bezradný, nie je to antipatia k slovenskej prítomnosti, ale k tým, ktorí sa pri neprimeranom postoji k svojim činom nehanebne uškŕňajú do tvárí občanov, čo ich volili a vyzdvihli na piedestál, na ktorom teraz vegetujú. Nečudujme sa, že politická, hospodárska a spoločenská súčasnosť je taká, aká je.
M. HRDLIČKA, Lučenec
