Slovenský tenista KAROL KUČERA (27 r.)vraví, že najťažšie obdobie kariéry už má za sebou. Na jeseň 1998 sa vyšplhal až na 6. miesto svetového rebríčka, no potom stagnoval a pred dvoma rokmi po zdravotných ťažkostiach prudko padal – až hlboko do druhej stovky rankingu. Vlani v septembri mu nevyšiel daviscupový zápas v Prešove proti Chile, zmenil trénera, oženil sa a dnes na dvorci pripomína „starého dobrého Kája“. Včera predpoludním si v hale Slávie STU dve hodiny s chuťou zahral s Borisom Borgulom, večer pridal aj posilňovňu, masáž, no po každom tréningu si zápästie pravej ruky obkladal ľadom.
Po návrate z Austrálie ste si dali týždňovú prestávku. Kvôli ruke?
„Áno, mal som tam ťažký záber, potreboval som si oddýchnuť. Nedá sa povedať, že zápästie by ma pri hre obmedzovalo. Cítim ho iba pri niektorých pohyboch, často v pokoji po veľkej záťaži. Naučil som sa s tým žiť, trénovať a hrať. Lepšie to asi nebude, musím sa o ruku starať.“
Prežili ste s tenisom dva ťažké roky. Bolo aj obdobie, keď ste s ním chceli skončiť?
„Veru hej, párkrát som sa dostal na bod mrazu, keď som nevedel ako ďalej. Problémy so zápästím ma frustrovali, pridalo sa hľadanie motivácie. Tenis som však mal odmalička rád a to sa nezmenilo.“
Vlani ste sa odrazili odo dna, znova stúpate nahor. Koncom decembra ste sa vydali na cesty v pozícii okolo stovky svetového rebríčka, aktuálne ste na 73. priečke. Cítiť to aj na hre?
„Zaiste, a to je pre mňa najdôležitejšie. V prvom turnaji roka v indickom Chennai som sa pri víťazstvách ešte nadrel, postupne som však predvádzal svoj tenis. Hral som to, čo som si pred zápasom predsavzal. Jednako pri sledovaní zápasov najlepších tenistov som musel priznať, že sú ešte o triedu vyššie. Mám čo zlepšovať.“
Maroš Vajda bol predtým päť rokov trénerom Dominika Hrbatého. Ako na vás vplýva?
„Vlial mi novú šťavu. Je to impulzívny človek, vie urobiť náladu, začali sme spoluprácu v správnom období. Prišiel s myšlienkou, že pri návrate musím začať akoby od začiatku a nespoliehať sa na to, čo som v minulosti hral. Držím sa idey, som trpezlivý, chcem ísť krok za krokom.“
Pred daviscupovým zápasom Slovensko – Chile v Prešove sa v našej výprave zaiskrilo, poznamenalo to váš výkon v súboji s Riosom. Už je to za vami?
„Vyrovnal som sa s tým. Pomohlo aj decembrové stretnutie mužstva s celým realizačným tímom, hovorilo sa otvorene. Teraz je môj prístup profesionálnejší, v niektorých záležitostiach musím byť opatrnejší.“
Žreb 1. kola svetovej skupiny sa so Slovenskom nemaznal, tím USA na jeho pôde je veľmi silný.
„Mám dojem, že len Rusi mohli byť ťažším súperom, keďže Austrálčania majú v súčasnosti zraneného Raftera. Ale nie je to zúfalá situácia, aj v Amerike sa dá vyhrať. Veľa bude záležať na zdravotnom stave Hrbatého. Ak nastúpi, máme dobrú šancu, ak nie, šanca bude podstatne menšia.“
Prvý raz od vzájomnej spolupráce vám bude v Davisovom pohári chýbať kondičný tréner Richard Galovič. Ospravedlníte ho?
„Samozrejme, je to mimoriadna situácia. Rišo je čerstvým otcom dvojčiat Laury a Maxima, manželka ho teraz potrebuje doma. Vraví, že s deťmi je to oveľa veselšie, a tak sa aj ja teším – manželka Katka má termín pôrodu v máji.“
Ste známy tým, že relaxujete s gitarou a s ďalšími tenistami máte rockovú skupinu. Kedy vystúpite na verejnosti?
„S Tónom Rollerom, Martinom Žiakom a Láďom Švarcom hráme pre potešenie. Najčastejšie piesne z repertoáru U2, ale v poslednom čase aj od našich No Name a skúšame i vlastné skladby. Vystúpenie na verejnosti neplánujeme.“
Andre Agassi sa z druhej stovky rebríčka vrátil na post svetovej jednotky. Máte ambície znova byť svetovou šestkou?
„Nedávam si konkrétne ciele. Podstatné je zdravie. Z tenisu mám stále radosť a dúfam, že ešte pár rokov kariéry pred sebou.“
ONDREJ GAJDOŠ
