Reklama, predtým takmer nepoznaný fenomén, čoraz viac ovláda náš život. Zástupy putujúce do hypermarketov za ilúziou výhodného nákupu, túžba mať sa ako v reklame, sen o pokojnom, bezstarostnom živote. Po čase však zbadáme, že v hypermarketoch kupujeme i to, čo vôbec nepotrebujeme, že našimi vzormi z reklamy sú často sklamaní, nešťastní ľudia, že bezstarostný život vlastne nemá žiaden zmysel. Ale i tak si opäť večer čo večer sadáme pred zázračnú skrinku plnú ilúzií, aj tak opäť zatvárame oči pred skutočným svetom a necháme sa unášať tým, čo nám servírujú rôzne reklamné a mediálne spoločnosti. Prirodzene, on nám nepovedia, že sú v službách kohosi, čo nekonečne prahne po neobmedzenom zisku či po neobmedzenej moci, veď tak by ilúzia stratila svoje čaro. A tak nás už majú tam, kde chceli. Už si nevytvárame vlastný názor, ale za svoj berieme ten ich. Už nepotrebujeme rozoznávať dobro od zla, veď oni nám povedia, čo je čierne a čo biele. Už nehľadáme svoju vlastnú identitu, ale stávame sa takými, ako chcú oni.

Politikov, ktorí vravia „postarajte sa o seba“, neznášame, pred tými čo hovoria o duchovných hodnotách ako o podmienke kvalitného života, si zapchávame uši. Stále hľadáme majiteľov čarovných prútikov, čo hravo vyriešia všetky problémy. Jeden strieda druhého, po Mečiarovi príde Fico. Čo na tom, že nevie komunikovať s nositeľmi iných názorov, že vzájomné rokovania považuje za vydieranie. S partnermi sa dohovorí tak ako voľakedy HZDS s SNS. Prijmete môj názor a ja vám za to niečo dám. Sen všetkých diktátorov - aby mŕtva litera zákona bola viac ako jeho duch, mu je veľmi blízky. Že práve to viedlo k veľkým nešťastiam dvadsiateho storočia, že práve absencia ducha zákona vytvorila živnú pôdu pre fašizmus i pre komunizmus, na tom nezáleží.

Obávam sa, že naša spoločnosť ešte nie je dostatočne imúnna proti šikovnej a profesionálne zvládnutej reklame. A tak budeme voliť Fica, najvyšší čas, aby sa dohodol s Ruskom a s jeho Markízou. Potom už bude všetko v poriadku, vždy sa včas dozvieme „svoj vlastný“ názor, vždy budeme presne vedieť, čo je dobré a čo zlé.

PAVOL STANO,

Nový Smokovec