Na Slovensku sa vyplatí bohatnúť na úkor spoločnosti. Už najmenej šesť desaťročí parazitujú na našom národnom a spoločenskom majetku, ale aj na majetku jednotlivcov chytráci a podvodníci z politických štruktúr. S politickým obohacovaním idú ruka v ruke aj politické zločiny.
Ako šikovne vedeli zahladiť mnohí gardisti stopy po svojich svinstvách pri likvidácii židovského majetku arizáciou a pri ich transporte do koncentračných táborov. Jednoducho v pravom čase prevrátili kabáty a využili záštitu politických strán tzv. národného frontu. Z fanatických gardistov sa zrazu stali fanatickí komunisti. Ešte aj dnes žijú medzi nami ľudia, ktorí sa zúčastňovali na násilnej kolektivizácii alebo na akcii B. Svojou horlivosťou vykonali nadprácu, ktorou spôsobili slzy a utrpenie tisícov rodín tzv. kulakov alebo živnostníkov. Jedných sťahovali zo slovenských dedín do českého pohraničia a druhých zo slušného bývania v mestách do rozpadávajúcich sa chatrčí na dedinách.
Podobným zločinom bola aj barbarská noc, keď milicionári zlikvidovali kláštory a stovky rehoľníkov internovali. Na nádvoriach kláštorov pálili vzácne knihy a staré dokumenty, do ktorých mnísi pred storočiami zaznamenávali kaligrafickým písmom chod dejín.
Možnože ešte nepomreli všetci väzenskí dozorcovia, ktorí nútili biskupov Vojtaššáka, Gojdiča a Buzalku robiť drepy v Leopoldove alebo vo Valdiciach. Postihnutí sú dávno na pravde Božej a ich obete si spokojne dožívajú svoju starobu.
Čo sa stalo tvorcom alebo bezohľadným presadzovateľom „poučenia z krízového vývoja“, ktorí pripravili pol milióna ľudí o prácu alebo zamestnanie zodpovedajúce ich kvalifikácii a schopnostiam?
Ľudia typu Biľak poberajú najvyšší dôchodok a nimi perzekvovaní ľudia živoria s minimálnou penziou.
Osobitnou kastou sú dnešní zbohatlíci z tzv. slovenskej podnikateľskej vrstvy. Nielenže zbohatli zo dňa na deň, ale aj dokonale vytunelovali podniky a pripravili tisíce ľudí o prácu. Bolo to ozajstné slovenské špecifikum, keď sa bohatlo nie zveľaďovaním a budovaním podnikov, ale ich likvidáciou.
Rozhľadenejšia časť národa vkladala a ešte aj vkladá veľkú nádej do povolebnej koalície po roku 1998. Mnohí sa aj na tento vývoj dívajú skepticky. Medzi koaličnými partnermi vznikli veľké nedorozumenia, škandály a nevysvetlené hospodárske úlety jednotlivcov, príslušníkov vládnych alebo zákonodarných štruktúr.
Narušila sa ekonomická rovnováha aj v bankovom sektore. Stavali a prepychovo sa zariaďovali nové honosné budovy, mzdy v bankách sa dlho udržiavali na čele mzdového rebríčka a požičiavalo sa bez záruk. Intrigánski a nezodpovední ľudia si vypožičali miliónové sumy a pôžičky nesplácajú. Pritom sú mnohí vlastníkmi exkluzívneho hmotného majetku. Namiesto toho, aby sa vytvorili zákonné normy na postih výpožičiek exekúciou osobného majetku, robí sa reštrukturalizácia bánk z peňazí daňových poplatníkov.
Aby sa udržala ekonomika štátu v chode, vymýšľajú sa nové a nové balíky a balíčiská ekonomických opatrení postihujúce nás všetkých. Na zbohatlíkov z privatizácie sa nesiaha.
Medzi ľuďmi prevláda názor, že časť politických štruktúr je spojená s privatizačnou mafiou, manipulujúcou svojvoľne s národným majetkom.
Preto aj satirická definícia našej cesty k trhovému hospodárstvu obsahuje veľký kus pravdy: „Z dvoch alternatív - či máme vybudovať trhové hospodárstvo podľa amerického vzoru, alebo sociálnu ekonomiku podľa severských štátov - sme si vybrali tretiu cestu: budujeme mafiánsku ekonomiku podľa sicílskeho vzoru.“
IGNÁC KUCHTIAK,
Zuberec
