a jej zachovanie

Chráneným sa v zásade myslí pracovisko,

• ktorého najmenej polovicu personálu tvoria inak nezamestnateľní invalidní občania alebo
• na ktorom sa invalidní občania zaškoľujú,
• pričom pracovné podmienky sú prispôsobené ich zdravotnému stavu.

Zamestnávateľovi, ktorý chránenú dielňu alebo pracovisko zriadi, štát môže prispieť nielen na to, ale aj na preukázané dodatočné náklady (napríklad na úpravu priestorov pracoviska či jeho vybavenie vhodnými zariadeniami). Podmienkou je, aby takéto pracovisko bolo v prevádzke najmenej tri roky.

Len na zriadenie chránenej dielne alebo pracoviska

Aj na preukázané dodatočné náklady

Na tieto účely sa za invalidného občana má považovať aj ten, kto po preskúmaní nároku na invalidný dôchodok prestal byť invalidným občanom, a to najdlhšie do troch rokov odvtedy, čo mu invaliditu odňali. To by znamenalo, že ten, kto chránené pracovisko zriadil, má na príspevok nárok napriek tomu, že prestal spĺňať podmienky nároku, keď jednému alebo viacerým zamestnancom invaliditu odňali.

Príspevok na prevádzkové náklady a dopravu zamestnancov

Prevádzkovými sa myslia náklady na obstaranie prístrojov, nástrojov a ochranných pracovných prostriedkov, náklady súvisiace so zabezpečovaním chodu chránenej dielne (pracoviska).

Nákladmi na dopravu zamestnancov sa myslí to, čo zamestnávateľ vynakladá na dopravu invalidných občanov do roboty a späť.

Príspevok za kalendárny rok štát poskytne, ak sa oň požiada najneskôr do ďalšieho 31. marca, a to vo výške 57 541 korún na jedného invalidného občana.

Na tento účel sa za invalidného občana má považovať aj ten, kto po preskúmaní nároku na invalidný dôchodok prestal byť invalidným občanom, a to najdlhšie do troch rokov odvtedy, čo mu invaliditu odňali. Takže ten, kto chránené pracovisko zriadil, by mal na príspevok nárok napriek tomu, že prestal spĺňať podmienky nároku, keď jednému alebo viacerým zamestnancom invaliditu odňali.

Príspevok na prevádzkovanie alebo vykonávanie živnosti

Invalidnému občanovi, ktorý začne živnostníčiť v chránenej dielni (pracovisku), štát prispeje na náklady súvisiace so živnosťou a na preukázané dodatočné náklady, ale len ak

• ho evidovali ako nezamestnaného najmenej štyri mesiace a
• bude nepretržite živnostníčiť najmenej dva roky.

Len na otvorenie si živnosti

Aj na preukázané dodatočné náklady alebo len na ne

Na tento účel sa za invalidného občana má považovať aj ten, kto po preskúmaní nároku na invalidný dôchodok prestal byť invalidným občanom, a to najdlhšie do troch rokov odvtedy, čo mu invaliditu odňali. Takže nárok na príspevok by niekto mal napriek tomu, že mu invaliditu odňali.

Ten, komu príspevok poskytli pred 1. januárom 2006 a dovtedy mu invaliditu odňali, sa má za invalidného občana považovať po dva roky odvtedy, čo začal živnostníčiť.

Príspevok na zamestnávanie znevýhodneného nezamestnaného

Príspevok na zamestnávanie "znevýhodneného uchádzača o zamestnanie" má byť nahradený príspevkom na zamestnávanie "uchádzača o zamestnanie s viacnásobným znevýhodnením".

Za viacnásobne znevýhodneného nezamestnaného má byť považovaný aj občan so zdravotným postihnutím, teda tak ako dnes, a - po novom - aj ten, kto prestal byť invalidným alebo občanom s poklesom schopnosti zarábať od 20 do 40 %. Podmienkou je, aby ho ako nezamestnaného evidovali najmenej 12 mesiacov.

Nato, aby zamestnávateľovi štát prispieval aj po 1. januári 2006, sa má za invalidného občana považovať aj zamestnaný, ktorému invaliditu odňali, a to najdlhšie do troch rokov odvtedy, čo mu invaliditu odňali.

Príspevok sa poskytuje vo výške nejakej časti celkovej ceny práce, podľa miery nezamestnanosti okresu. V zásade úrad práce zamestnávateľovi prepláca odvody za zamestnaného.

Ostať v platnosti má aj to, že príspevok sa neposkytuje, ak žiadateľovi oň štát prispel na chránenú dielňu a na úhradu prevádzkových nákladov takéhoto pracoviska a nákladov na dopravu zamestnancov.

Pracovné miesto, na ktoré sa príspevok poskytuje, by zamestnávateľ mal zachovávať najmenej dva roky.

(joč)