FOTO - ČTK
Biliard o zmysel ľudského života
Keď sa prizrieme tvári Heinricha Bölla, vidíme mapu ľudského života s vráskami, kruhmi pod očami a sardonickým úsmeškom. Cigareta v kútiku úst a neodmysliteľná baretka mu dodávajú sympatický výzor. Táto fyziognómia by mohla patriť dôveryhodnému detektívovi z nejakého nemeckého kriminálneho seriálu. A naozaj sa dá povedať, že Heinrich Böll bol akýmsi detektívom nemeckej spoločnosti.
Pravdaže, nepátral po očividných deliktoch, na to mal priveľké porozumenie pre ľudské slabosti. Ale bol vždy ostražitý, keď sa pod povrchom usporiadanej a konsolidovanej spoločnosti odohrávali temné deje, ktoré potom vyúsťovali do národných či nadnárodných tragédií. Podozrivým v jeho detektívnej kariére bol celý nemecký národ počnúc očividnými fašistickými zločincami i drobnými ľudkami, ktorí im svojou pasivitou a zhovievavosťou poskytovali alibi.
Heinrich Böll sa narodil roku 1917 v Kolíne, kde roku 1985 aj zomrel. Po vojne pracoval v štatistickom úrade, odkiaľ išiel v roku 1951 študovať živú štatistiku ľudských osudov priamo do terénu ako spisovateľ na voľnej nohe. Jeho prvou knihou bola zbierka poviedok Vlak prišiel presne. A naozaj - Böllov vlak diagnostikujúcej prózy prišiel práve včas. Nemecká spoločnosť sa spamätávala z traumy viny za 2. svetovú vojnu a znova v nej začali ožívať staronové fašizujúce tendencie.
Moralista Böll v štylizovanom Liste mojim synom stúpa do svedomia: "Nemcov budete môcť vždy rozlíšiť podľa toho, či budú 8. máj pokladať za deň porážky alebo za deň víťazstva." V románe Kde si bol, Adam? sa okrem tejto rečníckej otázky pýta aj na to, kde sú ľudské davy vtedy, keď sa k moci dostáva diktatúra.
Vrcholom jeho tvorby z tohto obdobia je práve román Biliard o pol desiatej. Tento názov evokuje pohodu, atmosféru návštev priateľov, spoločenské usadenie sa, pohodlie, materiálne zabezpečenie, luxus. Skúsený divák detektívok však vie, že na podobných večierkoch sa často odohrá zločin. Böll však nepíše konvenčnú detektívku. Nik nie je zavraždený a nik nie je obvinený. Autor-kombinátor však rozohráva partiu vzťahov a názorov niekoľkých generácií, vyslovených i nevyslovených replík, z ktorých sa dá vytušiť dráma.
Keď v roku 1972 udelili Böllovi Nobelovu cenu za literatúru, ako vôbec prvému Nemcovi po vojne, akademici určite prihliadali najmä ku kvalitám tohto románu.
Roku 1963 ho doplnili Klaunove názory, ďalšia veľká próza, kde sa dráma spoločnosti zužuje na dramatický osud jednotlivca. Na príbehu životného "klauna", outsidera, ktorý je niečo medzi umelcom a jarmočným zabávačom, Böll ukazuje, že nijaká abstraktná spoločnosť neexistuje, že je to neustále sa pohybujúce spoločenstvo jednotlivých ľudí i ľudkov, ktorí majú svoje túžby, ambície, prežívajú súkromné vojny i kapitulácie...
Súpis Böllových próz dopĺňa sfilmovaná Stratená česť Kathariny Blumovej, román Skupinová fotografia s dámou či menšia próza Zobrané mlčania dr. Murkesa a iné diela, ktoré vyšli v desiatich zväzkoch Zobraných spisov Heinricha Bölla.
Böll si vždy strážil hranicu medzi morálkou a moralizovaním. A hoci sa nikdy neprestal zaujímať o politiku (dávno pred všetkými pomenoval korene terorizmu, angažoval sa aj vo veci okupovaného a husákovského Československa, ktoré nazval Biafrou ducha), nikdy sa nestal publicistom v próze. Na to bol priveľmi dobrým rozprávačom a priveľkým umelcom. A, samozrejme, príliš zrelým človekom.
DANIEL HEVIER
Z rodinného albumu Heinricha Bölla
Na demonštrácii proti jadrovému zbrojeniu, Bonn 1981.
Slávnostné odovzdávanie Nobelovej ceny za literatúru, vľavo švédsky korunný princ Carl Gustav, Štokholm 1972.
So spisovateľom Günterom Grassom na zjazde SPD, Dortmund 1972.
Vo svojom byte, Kolín nad Rýnom 1970. FOTO - WWW.HEINRICH-BOELL.DE
