Je nedeľa popoludní. Na Plaza de Toros v Alicante prichádzajú sviatočne oblečené rodiny. Voľný čas sa chystajú stráviť na býčích zápasoch. Aréna sa otvára hodinu pred začiatkom, rodiny vchádzajú, deti si v bufetoch dávajú zmrzlinu, rodičia pivo.

Na Plaza de Toros prichádza aj biela chladiarenská dodávka s logom mäsiarstva. O tri hodiny odíde s očisteným a naporciovaným mäsom z býkov.

Zatiaľ sa však býčie zápasy iba začínajú. Živá kapela spustí passodoble a do arény vchádzajú traja matadori s družinou. Prejdú sa po pieskom vysypanej okrúhlej ploche, zdvihnutím klobúka pozdravia divákov a prezidenta corridy. V strede arény tancujú jazdci na koňoch.

Pohľad do býčích očí

"Sú iba tri športy - býčie zápasy, motocyklizmus a horolezectvo. Všetko ostatné je iba hra," povedal vraj spisovateľ Ernest Hemingway, známy obdivovateľ býčích turnajov.

Býčie zápasy sú pre turistov symbolom Španielska. V Španielsku je takmer 1300 Plaza de Toros, teda námestí s býčou arénou, v ktorých sa ročne zabije asi dvadsaťtisíc býkov. Stále viac Španielov, najmä mladšie generácie, však už táto tradícia nezaujíma.

"Väčšine Španielov sa nepáči týranie zvierat, nielen býkov, ale aj koní v corride, a nie sú nadšení, ak cudzinci považujú býčie zápasy za symbol Španielska," hovorí Sylvaine Leblancová z Asociácie na ochranu zvierat. "Utrpenie - nie umenie či kultúra," hlása slogan organizácie.

Pre skalných fanúšikov sú totiž býčie zápasy skutočným umením. Keď hovoria o spôsobe, akým matador bojoval a zabil býka, nehovoria o dobrej technike, ale o tom, že matador mal gráciu, vášeň, krásu, odvahu.

Leblancová tvrdí, že väčšina cudzincov navštívi býčiu arénu iba raz v živote. Splnia si povinnosť pri naháňačke za spoznávaním tradičnej kultúry a odídu s pocitom nudy alebo zhrozenia. Málokedy s nadšením.

Fanúšikovia sú však presvedčení, že na to, aby sa cudzinec do ich tradície zamiloval, musí prísť viackrát.

Uponáhľaným turistom odporúčajú jedno - sadnúť si hneď za drevenú bariéru, do prvých radov, čo najbližšie k aréne, odkiaľ môžu býkovi vidieť do očí, počuť jeho nárazy do bariéry, cítiť strach a vzrušenie.

Olé, vreckovky a kričiace baby

Po pozdrave divákov a prezidenta si trojica matadorov a ich najbližší pomocníci odložia zlatom a striebrom zdobené plášte, ktoré nosia nonšalantne prehodené cez plece, a do rúk zoberú pracovné plášte na boj a hru s býkom. V tejto časti sa ešte býk neprovokuje známou červenou muletou, ale len pomocou ružovo-žltej či modro-ružovej capote. Za zvuku trúby potom vpustia do arény býka. Divákovi sa môžu zdať zápasníci spočiatku trochu zbabelí, pretože nevychádzajú spoza bariéry, ale len rýchlym ukázaním capote býka dráždia a nútia ho behať dokola. Má to však význam. Opatrné "zahrávanie sa" má matadorovi pomôcť spoznať správanie sa býka.

Hra je postupne odvážnejšia a zápasníkov s capote vystriedajú banderilleros. Tí sa býkovi postavia čelom, v rukách s dvoma 75-centimetrovými šípmi, ktoré mu ponad hlavu zapichnú do chrbta a krku. Diváci vidia prvú krv, citlivejší prvý raz zatvoria oči. Druhýkrát to urobia v nasledujúcej časti, keď aréna patrí matadorovi v zlatom obleku a v ruke s červenou muletou. Dráždi ňou býka, hrá sa s ním a dav pri každom pohybe kričí slávne olé.

A potom príde rozhodujúca chvíľa, keď sa býk a človek postavia proti sebe. Býk sa rozbehne a matador do poslednej sekundy neuhne. Tesne pred úskokom zabodne býkovi do krčnej chrbtice meč, načahujúc sa ponad jeho hlavu a rohy. O niekoľko minút býk padá, matador víťazne zdvíha ruku a do arény vchádza puntillero, ktorý býkovi zabodne do hlavy malú dýku - puntellu.

Pre matadora sa začína chvíľa slávy - diváci tlieskajú, hádžu kvety. Ak mávajú aj bielymi vreckovkami, získava matador z mŕtveho býka trofej - ucho, ak sú aj hluční, môže si odniesť dve uši, ak mávajú zelenými vreckovkami, dostane aj chvost.

Ale aj mŕtvy býk, ktorého medzitým mäsiari priväzujú za kone, môže mať pár minút slávy. Ak sa zdal divákom silný a odvážny, kone s ním môžu urobiť okruh po aréne. Býk si síce slávu už neužije, zato chovateľ si ju vychutná intenzívne.

Vôbec, diváci majú obrovskú moc. Ak začnú mávať modrými vreckovkami alebo kričať insulto, môžu darovať býkovi život. Robia to vtedy, ak je býk veľmi slabý a divákov nudí.

Zabitím prvého býka sa nedeľné popoludnie nekončí. Divákom sa predstaví ďalší matador a ďalší býk. A to sa opakuje šesťkrát.

Býčie zápasy, peniaze a biznis

Najlepší matadori môžu za jedno popoludnie zarobiť 90 000 až 150 000 eur, takže patria medzi španielskych milionárov. Stretávajú sa len s rovnocennými, pestujú vyberané záľuby. Matador Jose Livia Fernandez obľubuje napríklad autá. "Doma máme terénnu Toyotu, manželka má športový Mercedes a okrem toho máme ešte Jaguár," povedal novinárom z Portaltaurino.com. Pridal aj historku, ako v jeho garáži takmer pribudlo Porsche, ktoré vybral s priateľmi, futbalistami z hviezdneho Realu.

"Bolo úžasné, ohromné, a aby sme to oslávili, pozval som priateľov z Realu Madrid na večeru. Stále žartovali o mojom aute, až som začal pochybovať. Po večeri sme ho išli vyskúšať, videl som, ako sa na nás pozerajú ľudia na ulici, a keď sme zastavili na semafore a začali nám tlieskať školáci, rozhodol som sa definitívne, že ho vrátim."

Svet býkov je však v Španielsku veľkým biznisom, nielen pre matadorov, ale aj pre chovateľov. Najznámejší sú rovnako slávni ako matadori a dobrý býk stojí aspoň toľko ako dobré auto.

Do biznisu sú zainteresovaní aj umelci. Dodnes sa napríklad vedú polemiky o tom, či Goya maľoval svoje slávne grafiky Tauromania preto, lebo corridu miloval, alebo si potreboval zarobiť a býčie grafiky najlepšie vynášali.

Keď v roku 2000 odchádzal do penzie najdlhšie zápasiaci matador, 66-ročný Curro Romero, jeho biografia sa udržala celé týždne v rebríčku najpredávanejších kníh.

Kruté a nespravodlivé divadlo

Býčím zápasom sa venuje aj jedno odvetvie žurnalistiky - športoví kritici - a jedno odvetvie medicíny. Odkedy po zápase na Plaza de Toros v dedinke Pozoblanco pri Cordobe v roku 1948 zahynul slávny torero Paquiri iba preto, že vykrvácal cestou do nemocnice, súčasťou každej arény je malá nemocnica so špecialistami na zranenie býkmi. Lekári občas vydajú aj knihu. Vlani vyšlo Srdce torera, v ktorej sa píše, že matadori zažívajú najväčší stres nie kvôli býkom, ale kvôli divákom - vraj sa boja zodpovednosti, že niečo pokazia a sklamú fanúšikov. Kniha má byť podľa autorov bibliou každého torera, ktorý si v nej nájde aj cviky na posilnenie srdca.

Hovoriť o zrušení tradície je teda stále tabu. Býčie zápasy majú najväčšiu podporu na juhu v Andalúzii, kde miestna vláda vynakladá na ich propagáciu ročne takmer milión eur.

Naopak, zakázané sú na Kanárskych ostrovoch, kde podľa Sylvaine Leblancovej nemajú tradíciu. Ochrancovia zvierat veria, že onedlho zaniknú aj v Katalánsku, ktoré už niekoľko rokov bombardujú kampaňami. Minuloročný prieskum ukázal, že v Katalánsku si až 81,8 percenta obyvateľov myslí, že corrida je "kruté a nespravodlivé divadlo". Medzi odporcami sú najmä mladí ľudia vo veku 18 až 34 rokov a ženy.

Paradoxne, v španielskych provinciách platí zákon na ochranu zvierat pred týraním, z ktorého majú výnimku len býky určené na zabávanie divákov. Ochrancovia ju chcú zrušiť najskôr práve v Katalánsku - bojujú petíciami, pohľadnicami, ktoré môže ktokoľvek poslať katalánskemu parlamentu.

"Býky v corride nesmierne trpia," hovorí Leblancová. Nejde iba o ich zabíjanie, šušká sa aj o praktikách, ktoré sa používajú na oslabenie sily býka, hoci ich zákon zakazuje. Najznámejšie je "oholenie", pri ktorom sa mierne skrátia či spilníkujú rohy býka, ktorý tým stratí orientáciu.

o o o

K zrušeniu tradície či k jej modifikácii možno dospeje Španielsko prirodzenou cestou: "Každoročne organizujeme súťaž detských kresieb s témou býčích zápasov a každý rok ich prichádza menej," hovorí Chose Umberto z Múzea býčích zápasov v Alicante. Vlani len štyri, tento rok žiadny. "Španieli sa stávajú európskejšími a ekologickejšími, začínajú hovoriť o týraní zvierat," pridáva sa kolega Luis Michel. Podľa neho corridu ohrozuje aj konkurencia: "Už nežijeme iba futbalom a býčími zápasmi."

Býčie zápasy v skratke

Počas sezóny, od februára do novembra, sa býčie zápasy konajú cez víkend takmer v každom meste, počas fiesty aj každý deň. Ak mesto nemá arénu, môže použiť prenosnú arénu.

Cena vstupenky na zápas sa pohybuje od 7 do 120 eur, podľa toho, či na vás bude páliť slnko, alebo si zápas vychutnáte v tieni. Najdrahšie sú lístky do tieňa a čo najbližšie k bariére.

Najlacnejšia je vstupenka na becerradu, za päť eur však neočakávajte veľké divadlo, bojujú tu žiaci škôl, ide skôr o ich prax ako o predstavenie.

Typy býčích zápasov

Corrida - matadori zápasia so 4- až 6-ročným býkom, ktorý nesmie vážiť menej ako 460 kilogramov, ak sa zápasí na Plaza de Toros prvej kategórie (napríklad v Madride, Valencii, Seville či Pamplone), 435 kilogramov v druhej kategórii a 410 kg v tretej kategórii. Maximálnu váhu zákon neupravuje.

Novillada con picadores - býky sú 3 až 4 roky staré a nesmú vážiť viac ako 540, prípadne 515 kilogramov, podľa úrovne Plaza de Toros. Con picadores znamená, že uvidíte pravdepodobne viac býčej krvi, pretože picador na koni nabodne býka do krku dlhou tyčou s hrotom na konci, aby ho oslabil a uľahčil matadorovi zabitie.

Novillada sin picadores - býky majú 2 až 3 roky, nepoužívajú sa picadores.

Becerrada - zápasí sa s čerstvonarodenými býčkami, nie viac ako 150-kilogramovými. Zápasiť môžu študenti nad 14 rokov.

Rejoneada - celý zápas s býkom sa odohráva na koňoch a je rozšírenejší v Portugalsku a Latinskej Amerike než v Španielsku.

Slovník býčích zápasov

Traje de luces: typické oblečenie pozostávajúce z ružových ponožiek, čiernych "baletných" topánok, bielej košele, čiernej kravaty, krátkych nohavíc a vesty, ozdobenej zlatom v prípade matadora a striebrom pri ďalších zápasníkoch. Súčasťou je aj capote de paseo, plášť cez plece, ktorý matador po vstupe do corridy odloží. Oblečenie je veľmi úzke, matador potrebuje pomocníka, ktorý mu pomôže obliecť sa. Oblečenie stojí aj tritisíc eur, mladí zápasníci si ho často požičiavajú.

Torero: každý zápasník s býkmi, najvyššia kategória je matador, ktorý môže zápasiť v corride, najskôr však musí absolvovať aspoň 25 zápasov nižšej kategórie - novilladas con picadores. Označenie toreador neexistuje, hoci ho v Európe preslávila opera Carmen. Často sa nestretnete ani so ženským rodom - torera, pre ženy bolo vždy ťažké presadiť sa v tomto mužskom svete, v rokoch 1910 -1975 to mali dokonca zakázané zákonom.