Podľa amerických médií chcel Bush využiť príležitosť priameho televízneho prenosu v najsledovanejšom čase (o 03.00 SEČ), aby vyzdvihol vnútropolitické témy, na ktorých mu záleží. Pripomenúť však chcel aj nevyhnutnosť pokračovania boja proti terorizmu. Ľudia, ktorí Bushovu reč čítali, tvrdili, že od konca studenej vojny sa žiaden prezident v posolstve o stave únie tak výrazne nevenoval zahraničnej politike.
Podľa pozorovateľov však bol jeho prejav skutočným štartom predvolebnej kampane. Na jeseň tohto roku sa bude voliť kompletná Snemovňa reprezentantov (435 kresiel) a tretina Senátu (34 kresiel). Práve od nového rozloženia síl v Kongrese bude závisieť osud reforiem, ktoré Bush od nástupu do Bieleho domu presadzuje.
Aj včera mal vo svojej reči obhajovať znižovanie daní či zvyšovanie výdavkov na obranu. Okrem toho chcel napríklad navrhnúť aj finančné úľavy pre dôchodcov na nákup liekov na lekársky predpis.
Situáciu mu komplikuje rozruch okolo bankrotu texaskej energetickej spoločnosti Enron. Demokrati z prípadu robia politickú kauzu. Aj preto sa čakalo, že sa Bush v prejave Enronu nevyhne. Podľa prieskumov verejnej mienky si väčšina Američanov myslí, že Bush a republikáni v prípade Enronu niečo taja a že sú skôr na strane veľkého kapitálu ako bežných Američanov. Preto sa Bush podľa agentúry AP chystal vyzvať Kongres, aby sa postaral o ochranu penzijných úspor pracujúcich. Po bankrote Enronu prišli zamestnanci o životné úspory, tie boli totiž závislé od sily akcií firmy.
Kľúčovou časťou Bushovho prejavu mala byť vojna proti terorizmu. Chcel Ameriku presvedčiť, že je schopný vyhrať ju. Súčasne sa chcel pokúsiť pripomenúť, že pád ekonomiky s vojnou priamo súvisí. Analytici už vopred prirovnávali význam jeho posolstva k vojnovej reči Franklina D. Roosevelta v roku 1942.
Podľa zdrojov z Bushovej administratívy mal jeho príhovor v Kongrese aj s potleskom trvať necelú hodinu. Na Bushovom stole bola od piatka údajne až osemnásta verzia textu, ktorý mal predniesť.
(kos)
