ilustračné foto - reuters
To je takmer trojnásobok toho, za čo bolo možné budúcu emisnú kvótu kúpiť v januári. Januárové kontrakty sa vtedy realizovali pri cene okolo šesť eur.
Cena bude rásť
Obchodovanie s emisnými povoleniami sa rozbehlo po vstúpení Kjótskeho protokolu do platnosti začiatkom tohto roka. Očakáva sa, že intenzívne sa začne obchodovať najmä koncom roka, keď budú podniky musieť predložiť toľko emisných povolení, koľko oxidu uhličitého skutočne vypustili.
Dopyt po emisných poukážkach sa tým bude zvyšovať, čo sa odrazí aj na ich cene. Koncom roka sa cena za tonu môže priblížiť až k hranici 40 eur. Je to zároveň pokuta za každú nedovolenú tonu vypusteného oxidu uhličitého. "Trh sa správa ako pri nedostatku emisných povolení, čo tlačí ceny smerom nahor," citoval denník Financial Times Erika Verhaara z Deutsche Bank. Hovorí, že podniky očakávajú, že nebudú mať dostatok emisných poukážok, a tak sú pripravené zaplatiť aj viac. Obchod s emisiami nepriťahuje len podniky nakupujúce či predávajúce svoje kvóty, ale aj rôznych špekulantov.
Na Slovensku sa skutočné obchodovanie s kvótami cez Komoditnú burzu začne asi o mesiac. Podmienkou je koordinácia národného registra emisných kvót s európskym. Zatiaľ sa uzatvárajú len forwardové obchody - zmluvy o budúcich obchodoch.
Slovenské firmy štartujú
Takéto kontrakty už zrealizovalo aj niekoľko slovenských firiem. "Zmluvy o budúcich zmluvách podpísalo už niekoľko podnikov na Slovensku, dokonca v čase, keď ešte nemali pridelené emisné kvóty. Takto sa obchoduje už vyše dvoch rokov," povedal Miroslav Wöllner, obchodný riaditeľ firmy Evolution Menert, ktorá sa zaoberá obchodovaním s emisiami. Keďže ide o klientov, odmietol upresniť, ktoré firmy to boli.
O predaji časti svojich kvót uvažuje napríklad papierenská firma Kappa Štúrovo. "Napriek tomu, že sme boli firmou, ktorej sa krátili kvóty asi najviac, vysoké náklady do ekológie priniesli svoj efekt. Ten by sme radi zhodnotili. K žiadnemu obchodu zatiaľ nedošlo, ale nebránime sa mu," povedal hovorca Kappa Štúrovo Robert Kiss. Predávať emisie plánuje napríklad aj zvolenská Bučina. Zapojenie sa do obchodovania s emisiami v budúcnosti nevylučujú ani Slovenské elektrárne alebo bratislavský Paroplynový cyklus.
Na strane dopytu bude z firiem na Slovensku figurovať určite košický U.S. Steel. Podnik dostal od ministerstva životného prostredia menej kvót na znečisťovanie, ako žiadal.
Najväčší znečistovatelia:
(pridelené kvóty na roky 2005 - 2007 na CO2 v mil. tonách)
U.S. Steel Košice 28,646
Slovenské elektrárne (Vojany + Zemianske Kostoľany) 15,825
SPP 9,393
Slovnaft Bratislava 6,871
Holcim Rohožník 2,996
Paroplynový cyklus Bratislava 2,133
Tepláreň Košice 1,915
Považská cementáreň Ladce 1,627
Carmeuse Košice 1,527
Východoslovenské stavebné hmoty Turňa nad Bodvou 1,285
Kappa Štúrovo 1,075
Zdroj: Národný alokačný plán na roky 2005 - 2007, ministerstvo životného prostredia
