Súčasná zmluva o Európskej únii, ktorú by mala nahradiť európska ústava, neprešla pri ľudovom hlasovaní dvakrát: v Dánsku v roku 1992 a Írsku v roku 2001.
Ako prvý z vtedajšej európskej dvanástky schválil maastrichtskú zmluvu o hospodárskej, menovej a politickej únii v máji 1992 dánsky parlament, ktorého rozhodnutie však o mesiac neskôr zrušil hlas ľudu.
Dánske tesné "nie" (50,7 percenta hlasov) bolo prekvapením. Ostatné štáty sa rozhodli pokračovať v ratifikácii. Už o dva týždne neskôr zmluvu schválili v referende Íri a poslední boli Francúzi. Výsledok bol tesný - 51,05 percenta hlasov.
Obava zo zablokovania zmluvy bola taká veľká, že únia v decembri 1992 ustúpila a schválila Dánsku výnimku - Dáni sa nepodieľajú na spoločnej mene, obrannej politike ani na spoločnom občianstve. V máji 1993 Dáni zmluvu prijali.
Naopak, amsterdamská zmluva prešla schvaľovaním vo všetkých 15 vtedajších krajinách EÚ hladko.
O to väčšie prekvapenie prišlo o tri roky, keď Íri odmietli zmluvu z Nice. Pozorovatelia vtedy hovorili o slabej kampani. Pred druhým referendom sa írski politici vrhli do kampane s elánom. Íri na jeseň 2002 zmluvu z Nice prijali.
Negatívny postoj vyjadrili Európania i v ďalších referendách. Napríklad Nóri dvakrát zavrhli pristúpenie k únii (1972, 1994) a obyvatelia Grónska si v roku 1982 odhlasovali vystúpenie z únie, kam vstúpili ako časť Dánska. (čtk)
