Aj filmári bývajú idealisti a Pollack musí dúfať, že aj diváci

Tlmočníčka (The Interpreter) o USA/Francúzsko 2005 o 125 min o Réžia Sydney Pollack o Námet: Martin Stellman, Brian Ward o Scenár: Charles Randolph, Scott Franc, Steven Zaillian o Kamera: Darius Khondji o Hudba: J. N. Howard, W.V. Malpede o Hrajú: Sean ..

Sean Penn a Nicole Kidmanová vo filme Sydneyho Pollacka Tlmočníčka. FOTO - MOVIEWEB.COM

Idealisti ešte existujú, aj medzi pracovníkmi OSN, aj medzi filmármi. Sydney Pollack urobil dosť pre to, aby sa k nim vo svojom filme Tlmočníčka priblížil a dotkol sa ich sveta.

Na ceste za jeho rozprávačským cieľom pritom často vznikal zmätok. Nebolo to len tým, že zmätok bol najmä v duši filmových hrdinov a zároveň všade tam, kde sa pohli. Príčina by sa dala hľadať skôr v tom, že na tomto scenári robilo päť ľudí a každý z nich chcel, aby bol o niečom inom.

Napríklad o africkej krajine Matobo. Jej vodca kedysi oslovoval svojimi humanitnými ideálmi a príťažlivou politikou, dnes je z neho diktátor, taký istý ako tí, proti ktorým kedysi bojoval. V Matobo sa teda vyvražďuje a vedú mocenské boje, vznikajú hnutia odporu. Prosto, vrie to tam. A čoskoro by sa o tom mal dozvedieť celý svet, lebo na diktátora sa chystá v OSN atentát.

Prvá sa o tom, akoby náhodou, dozvie tlmočníčka Silvia (Nicole Kidmanová). Ona jediná ovláda v OSN nárečie Ku a keď sa raz večer vracia do roboty po svoje flauty (lebo je aj hudobníčkou), zachytí šepkajúce africké hlasy - konšpiračný rozhovor. A tak prichádza Tobin Keller (Sean Penn), agent tajnej služby. Aby zabránil atentátu (ešte nevie, že sa pripravuje tak, aby bol neúspešný) a bdel nad bezpečnosťou diplomatov. Ale pomôcť by mal aj Silvii, lebo aj na ňu sa útočí. Aj keď nevie, či je do africkej politiky zapletená, alebo nie.

Má jej teda veriť? A má sa ona naňho spoliehať? Obaja sa ukazujú ako výrazne pozitívne, silné a premýšľavé bytosti. Vyjadrujú sa v metaforách, niečo pred sebou zamlčujú, inokedy zasa prezrádzajú intímnosti. Stále rozprávajú čosi o dvoch brehoch rieky, raz sú vraj obaja na jednom, raz každý na inom, podľa toho, ako si práve porozumeli.

Mnohé z toho, čo hovoria, vyznieva neprirodzene, príliš dokonalo a príliš zaujímavo. Sú miesta, kde to trhá uši, niektoré dialógy nemajú logické opodstatnenie ani v čase, ani v priestore. Pritom však pôsobia najpríťažlivejšie, v zmätku akcií a akčných scén sa stávajú centrom príbehu.

Robia z neho príbeh dvoch smutných až nešťastných ľudí, dramatický príbeh z Afriky pri ňom bledne ako druhoradý a len veľmi povrchne premyslený plán. Sú síce medzi sebou previazané, vzájomne sa ozvláštňujú a na záver sa aj celkom stretávajú, v jednom aj druhom však Pollack zostáva dosť mimo reality.

Stáva sa. Nie vždy sa podarí nakrútiť Tri dni Kondora. Tragédia to byť nemusí, veď príťažlivosť filmu funguje nevysvetliteľne. To, čo v jednom neakceptujete, akceptujete v druhom. V tomto prípade na vás môže zapôsobiť šikovnosť režiséra, ľahkosť, s akou realizuje svoje vízie. Alebo to, že v kine radi vidíte výborného Seana Penna, alebo to, že aj vám sú idealisti niekedy celkom blízki.