Takto vyzerá toaleta na bratislavských átriákoch. Je určená pre nájomníkov zhruba ôsmich izieb.
Zdroj: Štatistické ročenky, ÚIPŠ
Niektoré internáty už nevyhovujú hygienickým normám. Na opravy však nie sú peniaze.
FOTO NA STRANE SME – ĽUBOŠ PILC
„Ľudia hovoria, že internáty vyzerajú preto tak zle, lebo ich študenti kazia a demolujú, že si nevážia cudzí majetok. To nie je pravda, teraz je to skôr naopak,“ rozpráva Tomáš, študent tretieho ročníka STU. „Keď prídete na izbu a vidíte, v akom je stave, tak do nej niečo investujete. Izbu vymaľujete, opravíte rozpadnutý nábytok.“
„Ak sa chcem osprchovať, musím si na sprchu namontovať vlastnú ružicu. A postrážiť ma musí kamarátka, lebo dvere nemajú zámku,“ hovorí Simona, ktorá býva v átriových domčekoch v bratislavskej Mlynskej doline.
V izbách sa občas nájdu šváby, raz za čas netečie teplá voda, ľudí je v nich viac, ako povoľujú normy.
Verejne sa pošuškáva, že hygienik by niektoré internáty už dávno zavrel, zatiaľ sa však darí situáciu ututlať. Náhradné ubytovanie totiž nie je, alebo by stálo veľa peňazí. Študenti radšej bývajú v provizóriu, ako nikde.
„Uchádzala som sa o internát len raz a neuspela som,“ hovorí Jana z Trnavskej univerzity. „Skúsila som cestovať do školy denne, ale musela som vstávať každé ráno o štvrtej. Bývam teda na priváte a aby som mohla zaplatiť mesačne 3000 korún, zarábam si na brigádach.“
Budúca učiteľka Alena tvrdí, že miesto v internáte sa dá kúpiť na čiernom trhu: „Platí sa dopredu a cena za posteľ je 10 000. Keď ťa nájdu, vyhodia teba aj spolubývajúcich.“
„Musíme platiť aj za škody spôsobené nezisteným páchateľom – 600 korún na tri mesiace,“ hovorí strojár Paľo z bratislavskej Mladosti. Na otázku, či by bol ochotný platiť mesačne 1400 korún, hovorí: „To by museli internáty vyzerať inak.“
Aj v Žiline býva na izbách viac študentov, ako sa plánovalo. Kde je priestor pre troch, bývajú štyria, kde by mali žiť dvaja, sú traja. Tí, ktorí sú ubytovaní navyše, si musia priniesť vlastnú posteľ.
„Na niektorých blokoch sú WC a sprcha súčasťou izieb,“ hovorí študentka Žilinskej univerzity Vlasta. „Niekde sú dokonca aj chladničky.“ Aj v Žiline kde-tu zateká zo strechy, spoločné záchody bývajú často pokazené a na vyšších poschodiach sa niekedy voda z kohútika ledva vyplazí – je tam totiž slabý tlak.
„Čo chceme dosiahnuť?“ opakuje prekvapene jej kolegyňa Lenka. „Aby sa cena za ubytovanie nezvyšovala tak radikálne a aby služby zo strany internátov zodpovedali výške nájomného.“ (sr, gal)
