V azerbajdžanskom Baku včera spustili nový ropovod. Mnohí ho nazývajú základom novej geopolitickej osi Východ-Západ, alebo veľkou ropnou revolúciou. Včera prišlo Rusko o kontrolu nad kaspickou ropou.
Pri ústí potrubia s priemerom asi jeden meter v Sangačalskom termináli 40 kilometrov od Baku sa zišli prezidenti Azerbajdžanu, Turecka, Gruzínska i Kazachstanu a mnoho ďalších vysokých predstaviteľov z 30 krajín sveta.
50 miliónov ton ročne
Ropovod dlhý 1760 kilometrov bude postupne zapĺňať surovina a prvú kaspickú ropu naložia na tankery v tureckom Džejchane koncom tohto roka. V budúcnosti pretečie ropovodom 50 miliónov ton čierneho zlata ročne. Odhaduje sa, že na mieste sú zásoby najmenej na 20 rokov.
Podľa azerbajdžanského prezidenta Ilchama Alijeva ropovod upevní bezpečnosť v regióne a pomôže vyriešiť i mnoho lokálnych konfliktov. Jeho gruzínsky kolega Michail Saakašvili dokonca vyhlásil, že ide o "geopolitické víťazstvo Azerbajdžanu a jeho spojencov". Podľa neho sa teraz úplne mení rozklad síl v oblasti.
Kazachstan
Už v utorok sa v Baku stretol Alijev s prezidentom Kazachstanu Nursultanom Nazarbajevom, ktorý po prvýkrát oficiálne nazval ropovod novým menom Aktau-Baku-Tbilisi-Džejchan. Demonštroval tak, že Kazachstan sa pripája k projektu. Pre Rusko to znamená ďalší úder a stratu ďalšej dôležitej kaspickej krajiny.
Zatiaľ budú kazašskú ropu dopravovať na západné pobrežie Kaspiku tankermi, ale už čoskoro oba brehy spoja potrubím vedúcim po dne mora. Okrem toho Astana plánuje skoré dokončenie ropovodu do západnej Číny a spojenie kaspického regiónu s týmto obrovským ázijským odberateľom.
Koniec závislosti
Azerbajdžan bol dosiaľ, rovnako ako ďalšie bývalé sovietske republiky, úplne závislý od ruských ropovodov. Kaspická ropa prúdila do ruského prístavu Novorossijsk na čiernomorskom pobreží. Teraz prvýkrát ropa z územia bývalého ZSSR obchádza na svojej ceste do sveta Rusko a mieri priamo z kaspických nálezísk cez Gruzínsko do Turecka a na stredomorské pobrežie. Okrem toho sa v budúcom roku pridá i plynovod, ktorý bude ústiť v tureckom Erzurume.
Oba projekty podľa gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho "urobia celý región vrátane Gruzínska úplne energeticky nezávislým". Saakašvili vari najviac zo všetkých politikov prítomných na oslave prejavoval nadšenie. Vzťahy Tbilisi s Moskvou sú napäté a Gruzínsko, ktoré nemá vlastné nálezisko, sa stáva významným tranzitným štátom.
Rusko už nebude môcť v rokovaní s Gruzínskom používať metódu "energetického" vydierania, ktorým často nútila Tbilisi na politické ústupky.
Vojaci
Ruská tlač zdôrazňuje, že Moskva nestráca len ekonomický, ale i politicko-vojenský vplyv v oblasti. Ministerstvo obrany Azerbajdžanu už potvrdilo, že sa v Baku skoro zídu ministri obrany krajín, ktoré sa zúčastnia na projekte (Rusko medzi nimi nie je) a budú rokovať o bezpečnosti v regióne. Američania, ktorí majú neoficiálny patronát nad ropovodom, plánujú, že počas budúcich 10 rokov minú v programe Caspian Gard najmenej 100 miliónov dolárov. Špeciálne sily budú brániť predovšetkým ropné objekty, ale nielen tie.
O spoluprácu prejavila záujem i Ukrajina, ktorá zúfalo hľadá náhradné energetické zdroje, aby sa vymanila zo závislosti od Moskvy. Irán a Rusko sa teraz vážne obávajú toho, že po investoroch prídu do oblasti i americkí vojaci, ktorí nahradia odchádzajúcich ruských vojakov.
Autor: agentúra Epicentrum, Kábul pre SME
