Majú slovenské mestá dostatok parkov?
Aj keď na Slovensku evidujeme okolo 425 parkových plôch, ktorých rozloha je väčšia ako 0,5 hektára, najmä pre obyvateľov mesta je to nedostatočné. Veľa historických parkov je na vidieku pri sídlach šľachty, kde je zelene dostatok. Známe šľachtické sídla s rozsiahlymi parkami sú v Dolnej Krupej, Stupave, Malackách, Bernolákove... Menej parkov je v mestách, šľachta si stavala paláce za mestom - bratislavský Grassalkovichov palác aj Arcibiskupský palác - terajšie sídlo Úradu vlády - boli v čase vzniku za mestom.
Parky v centrách miest teda chýbajú z historických dôvodov?
Naše gotické mestá mali veľmi málo zelene, boli zhlukom úzkych uličiek, okolo bolo opevnenie. Obyvateľom gotických miest však zeleň nechýbala, lebo za hradbami sa rozprestierali vinice, lesy, sady. Po odstránení hradieb, v Bratislave to bolo za Márie Terézie, mesto sa otvorilo a s nástupom priemyselnej revolúcie začali ľudia pociťovať nedostatok zelene. Prišlo obdobie okrášľovacích spolkov, ktoré zanechali stopy aj na Hlavnom námestí, kde sa vysadili trávničky, záhony ruží, stromy. Pri dnešných rekonštrukciách sa architekti, žiaľ, často vracajú do obdobia, keď neboli okrášľovacie spolky.
Výruby stromov sa často zdôvodňujú tým, že sú staré a ohrozujú ľudí. Aká je kvalita zelene?
Po druhej svetovej vojne, keď súkromní majitelia palácov odišli alebo sa ich sídla znárodnili, nastala prvá devastácia. Správa parkov si totiž vyžaduje množstvo peňazí. Po revolúcii sa sídla opäť začali vracať do súkromných rúk a je šanca, že majitelia budú parky rekonštruovať. Otázka je, dokedy a ako, keď sa stromom 50 rokov nikto nevenoval. V parkoch často treba doslova vyslobodiť úplne zaniknuté a zarastené priehľady a priebežne dosádzať nové stromy. V mnohých parkoch sa roky nič nesadilo a hrozí, že celé porasty začnú odchádzať a park bude treba budovať od začiatku.
V Bratislave sa nejaké parky zrekonštruovali, nie však do podoby prírodného lesa, ako ich obyvatelia poznali.
Prírode blízky park, ktorý vyhovuje našim ľuďom, sa volá prírodno-krajinársky park či anglický park. Do začiatku 19. storočia bolo v renesančnom parku všetko symetrické, barokové parky prelamovali línie, ďaleké aleje išli hlboko do krajiny, v klasicizme sa parky ešte viac vyšperkovali do podoby, akú má Versailles. V súlade s Rousseauovou teóriou návratu k prírode sa však presadili prírodné parky. Nový smer prišiel z Anglicka, pri námorných plavbách sa Angličania oboznámili so záhradným umením Ázie, okrem toho pre hmly nikdy nemali vhodné podnebie pre aleje s ďalekými priehľadmi. Aj parky zrekonštruované do pôvodnej podoby, ako Grassalkovichov, však majú svoje miesto, je to sloh, umenie.
Prečo je vlastne zeleň v meste taká dôležitá?
Letná klíma začína byť v mestách neznesiteľná - v lete 2003 zomrelo v Paríži na následky horúčav niekoľko tisíc ľudí. Zeleň má preto nenahraditeľnú funkciu, strom okrem tieňa zvlhčuje ovzdušie, zachytáva prach, znižuje hluk, ochladzuje mesto. Mestské parky znižujú teplotu v priemere o jeden stupeň oproti teplote v uliciach.
