2 kríkov. Zákon o ochrane prírody prikazuje za výrub "primeranú náhradnú výsadbu" alebo finančnú náhradu.

Ivan Macko, šéf sekcie Územné programy mesta, tvrdí, že ak podľa územného plánu na pozemku má byť zeleň, nikdy výrub nepovolia. Územný plán je však v mierke, ktorá nedovoľuje presne určiť, na čo majú jednotlivé pozemky slúžiť. Magistrát často stavbu povolí so zdôvodnením, že územie je v pláne ako "občianska vybavenosť, ktorej súčasťou je aj zeleň". Možno stavať obchody i parkoviská, a zeleň je v projekte len doplnkom.

"Ak v dnešnom územnom pláne hľadáte plochu zelene, vidíte akurát lesopark, všetko ostatné sa dá charakterizovať ako občianska vybavenosť, ktorej súčasťou je zeleň," hovorí Katarína Šimončičová, šéfka Mestskej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny.

Hovorca magistrátu Milan Vajda hovorí, že je dôležité, aby mesto chránilo takú "vzácnu zeleň", ako Horský park, Sad Janka Kráľa, lesopark, Medickú či Grassalkovichovu záhradu. "To je zabezpečené, tam investori v žiadnom prípade nad mestom a záujmami občanov nevyhrajú."

Menšie, často zanedbané bratislavské parčíky však systém neochráni - najnovšie zaniknú dva pri pyramídovej budove Slovenského rozhlasu, ktoré sa ako "občianska vybavenosť" zmenia na bytovky. Magistrát pritom pripravuje nový podrobnejší digitálny územný plán, v ktorom sú oba vyznačené ako zeleň, ktorá musí zostať zachovaná. (haj)