|
Prvý verejný park bol Sad Janka Kráľa. V Bratislave v roku 1775 založili prvý verejný park v strednej Európe. Dovtedy boli parky súčasťou súkromných sídiel šľachty. Sad Janka Kráľa vznikol z lužného lesa, kam chodili obyvatelia na prechádzky obdivovať panorámu Bratislavy. Vysadili v ňom "hviezdicové aleje" od centra, kde je dnes socha Janka Kráľa, a každá sa volala podľa dominantných stromov - javorová, vŕbová, brestová a jaseňová, dve topoľové a jelšové. V 18. storočí park prebudovali na prírodno-krajinársky, dnes v ňom rastie okolo 2600 stromov, mnohé vzácne, mnohé choré. V sade sa tento mesiac má začať s výrubom 47 stromov, neskôr majú vyrúbať ďalších 121. Bratislavskí ochranári tvrdia, že časť by sa dala ošetriť a zachrániť. Petržalka chce na obnovu parku získať peniaze z eurofondov. FOTO - ARCHÍV SME |
BRATISLAVA - Zeleň v mestách ustupuje. Namiesto parkov pribúdajú parkoviská a mnohé námestia, ktoré boli ešte pred dvadsiatimi rokmi zelené, menia sa síce na pekne vydláždené, ale sivé plochy. Častým argumentom predstaviteľov miest je, že historicky tam zeleň nebola. Zeleň však ustupuje aj tlaku investorov. Najviac ho pociťuje Bratislava a priznávajú to aj zamestnanci jej magistrátu.
Stanislav Tokoš, vedúci ateliéru environmentalistiky na magistráte, v diskusii Bratislava nahlas vyhlásil, že záchranu zelene sa s investorom podarí vybojovať iba v 20 percentách prípadov. Najviac jej padne pre parkoviská. "Investora ťažko prinútiť, aby staval podzemné garáže," povedal Tokoš. (haj)
Každý sa musí do parku dostať do 10 minút
Európska komisia ako jeden z desiatich ukazovateľov, ktorými sa meria trvalo udržateľný život v meste, stanovila aj dostupnosť mestskej zelene a oddychových plôch pre každého obyvateľa do 10 minút chôdze alebo v okruhu 300 metrov. Do predbežného hodnotenia sa na Slovensku zatiaľ zapojili iba Rimavská Sobota, Púchov a Šaľa. V Šali vraj majú obyvatelia zeleň dostupnú do 12, v Púchove do 14 a v Rimavskej Sobote do 17 minút.
V európskych hlavných mestách sú parky väčšinou v centre mesta aj v každej mestskej časti. Paríž sa na svojej stránke chváli viac ako 400 parkami a záhradami, ktoré z neho "robia príjemné miesto na život".
Hilary Merrett z londýnskeho magistrátu tvrdí, že "Londýn je pozoruhodne zelené mesto, kde dve tretiny mesta patria zeleni a vodným plochám. Tretina sú parky a športoviská a tretina lesy, rieky a pasienky". Parky tvoria osem percent, teda 12 500 hektárov z rozlohy Londýna.
Zeleň dominuje v severských mestách. Hlavný architekt nórskeho Osla Andreas Hoivik hovorí, že rozloha mesta je 450 km2, z toho 300 km2 tvoria lesy a rekreačné oblasti a ďalších 23 km2 sú parky, športoviská, zeleň a jazerá.
Bežnou výbavou európskych parkov sú aj športoviská, bezplatné tenisové, futbalové a basketbalové ihriská a najnovšie aj ihriská pre seniorov - najmä petangové.
(haj)
