Dušan Radolský.
ŠTARTFOTO - PETER POSPÍŠIL
Najúspešnejším slovenským futbalovým trénerom v zahraničí v tejto sezóne je trnavský rodák DUŠAN RADOLSKÝ (54 r.). V minulej sezóne skončil s tímom Groclin Grodzisk na 4. mieste a v Pohári UEFA vyradil nemeckú Herthu Berlín a anglický Manchester City, vypadlo až s francúzskym Girondins Bordeaux. V tejto sezóne skončil tím z mestečka s 12 000 obyvateľmi na druhom, vicemajstrovskom mieste, opäť si vybojoval Pohár UEFA a v poľskom pohári sa prebojoval do semifinále, v ktorom sa 5. a 15. júna stretne s Legiou Varšava. Radolský, čestný občan Grodzisku, upevnil s tímom 2. miesto vo svojom 50. zápase na lavičke Groclinu, pričom akoby symbolicky jediný gól dal Slovák Andrej Porázik, ktorého doviedol na jar práve Radolský.
Po druhom mieste je v klube a mestečku absolútna spokojnosť?
"Áno, to je, a spokojný som aj ja. Ak by som to mohol porovnať, po postupe so slovenskou dvadsaťjednotkou na olympijské hry je to môj druhý najväčší trénerský úspech. Menším, ale cenným, je fakt, že som rekordérom na lavičke v Poľsku aj v Grodzisku. Dva roky tu z legionárskych trénerov nevydržal nik."
Čo rozhodlo o úspechu?
"V podstate celá sezóna, v ktorej sme podávali vyrovnané výkony. Nemáme hviezdy, ale pracantov. Vo skvelej domácej atmosfére sme postupovali až k vytúženému cieľu. Pred týždňom sme výhrou 1:0 v Zabrze nad Górnikom, kde je asistentom kolega Karol Marko, potvrdili Pohár UEFA, a Porázikovým gólom proti Lechu Poznaň predvčerom sme si upevnili druhé miesto. Dve kolá pred koncom nás už nik nemôže predstihnúť."
Ako sa adaptovali v mužstve slovenskí hráči?
"Porázik bol prínosom, presadil sa herne aj strelecky. Dal tri góly v lige a dva v pohári. Sninský mal miesto v zostave, ale v poslednom čase nehrával, lebo ochorel."
Prečo sa neuchytil Drobňák?
"K tomu by sa mal vyjadriť on. Dostal šancu, mal ideálnu príležitosť a nevyužil ju."
Aká je poľská liga v porovnaní so slovenskou?
"Hrá sa v oveľa lepšej atmosfére ako u nás. Štadióny sú plnšie, pred zápasmi mesto žije futbalom. My sme malý klub s hľadiskom iba pre štyritisíc divákov, ale atmosféra býva super. Znejú chorály, klubové hymny, žiaria bengálske ohne, v hľadisku sa máva šálami v klubových farbách. Ako na Lige majstrov. Futbal je rýchlejší, možno menej prepletený taktikou, jazdí sa hore - dolu, čo diváka priťahuje. A domáce prostredie nie je v Poľsku takou výhodou ako u nás."
Hrá tam veľa legionárov?
"Nie je ich toľko, ako v Anglicku či Španielsku, ani nie sú možno takí zaujímaví. Ale v porovnaní so Slovenskom je ich dosť. Z Nigérie, Brazílie, hral tu aj Japonec. Ja som mal v tíme Macedónca, Srba, Chorváta, Čechov Minářa a Sablíka a Slovákov Porázika a Sninského."
Pri oslave päťdesiateho zápasu vám aj gratulovali?
"Áno. Tú štatistiku vytiahli novinári. Tí sa futbalu venujú veľmi detailne. Vedú sa tabuľky o rôznych sériách, bilancie hráčov, klubov, trénerov. Ako v NHL."
Pripomenuli vám aj najvyššiu prehru?
"Na tú si pamätám. Pred rokom doma s Wislou Krakov 1:6. Na moje prekvapenie to diváci nezobrali tragicky, konštatovali len, že to bol "wypadek v pracy." Predtým sme štrnásť zápasov neprehrali."
Napriek úspechom sa už ozvali hlasy o vašom odchode, ktorý ste pripustili aj vy.
"V Poľsku ešte nikto z cudziny netrénoval tak dlho, u môjho šéfa v Grodzisku Zbigniewa Drzymalu dva roky doteraz nik nevydržal. Ja mám zmluvu do 30. júna, potom uvidím. Prišli už nejaké ponuky, nie z Poľska, ale z inej cudziny, nechajme sa prekvapiť."
Keby vám ponúkli predĺženie zmluvy, zostali by ste?
"Neviem. Ešte tu nie je ponuka, hoci ja sa viac pohrávam so známym, že v najlepšom treba odísť."
